Autentickosť Biblie.
Na začiatku biblie - hneď v prvej kapitole, je zapísaná správa o stvorení sveta Bohom. Avšak v druhej nastáva akoby zvrat a znovu tu máme správu o stvorení - lenže s trochu odlišným podaním. (Lepšie povedané - niekomu sa javí, ako odlišné!) Tí čo si toho všimli postupom času vypracovali teóriu, že biblia musí byť zložená z viacerých - na sebe nezávislých písomných prameňoch (tzv. tradíciách). Zistili pozoruhodnú vec: Určité miesta, kde je reč o Bohu, majú v pôvodnom Hebrejskom origináli použité slovo "Elohim" (prekladané ako Boh) a iné majú použité slovo "Jahve" (prekladané ako Hospodin). -Niekoho napadlo rozdeliť bibliu (SZ) na dve časti: -na text s "Elohim" a na text s "Jahve". Potom pristúpili k posúdeniu oboch častí samostatne a všímali si štýlu akým sú písané a obsahu. Bol dokázaný rozdiel!
Text s Jahve je charakterizovaný živým rozprávacím štýlom s veľkou schopnosťou charakterizácie postáv a situácii. Poníma Boha ako bezprostredne blízkeho a bezprostredne zasahujúceho do ľudských dejín.
Text s Elohim charakterizuje Boha ako univerzálneho transcendentného a nemanipulovateľného Pána, ktorému patrí všetka úcta. Základný postoj človeka voči nemu je bázeň.
Nebolo to však také úplne jednoznačné a preto pridali do hry ešte predpoklad o dvoch ďaľších zdrojoch - o tzv. Deuterononickom prameni a Kňažskom kódexe. Medzi ľuďmi ktorí sa týmto zaoberali, vyniká meno nemeckého exegétu Julia Wellhausena (1844-1918). Ten sformuloval uvedenú hypotézu o štyroch časovo oddelených samostatných literárnych predlohách, ktoré mali podľa neho každá svoju vlastnú teológiu.
-Avšak napríklad E. Zenger a Rendtorff s týmto nesúhlasia. Oni tvrdia, že na pozadí stojí množstvo menších tradícii a nie štyri. Všetci sa však ujednotili na tom, že konečná redakcia prebehla v čase Babylónskeho zajatia. Ich názory sa líšia iba v tom, aké percento konečných úprav presunúť do tohoto obdobia. Dnes mnohí tvrdia, že 100%!
Toľko v skratke charakteristika "Jahvistu" a "Elohistu". Všetky tieto názory majú sčasti pravdu a sčasti sa mýlia. Pravdu majú v tom, že naozaj existovalo viac zápisov udalostí stvorenia sveta, potopy, oslobodenia Izraelitov z Egyptského zajatia a iné. Boli to popisy očitého svedectva a zjavených skutočností. V samotnej tóre sa hovorí o knihe "bojov Hospodinových" (4.Moj.21,14) a neskôr v Joz.10,13 o knihe "Úprimného". Tieto a mnohé iné boli detailným popisom dielčich udalostí. Máme záznam o existencii "knihy zmluvy" (2 Moj. 24,7) a "knihy zákona" (5 Moj. 31,26; 29,19; 30,10; a i.) - písané samotným Mojžišom. Ako vidieť - boli tématicky rozdelené. Jedna pojednávala o bojoch, druhá o zmluvách, tretia o zákonoch, atď... -Všetkých bolo určite viac, ale nieje o nich záznam. -Možno ešte: -Kniha života Noachovho, kniha o stvorení sveta, života Adama a Evy, atď... Mojžiš mal svojich pisárov (a nie jedného). Bolo vtedy zvykom mať pisárov! Už v tejto dobe bolo normálne, že sa všetko dôležité do detailu zapisovalo. -Tóra nikdy nebola ústnou tradíciou! Tóra je len výťah dôležitých vecí z detailných popisov, lebo inak by jej čítanie bolo nudné a plné číselných udajov. Takto podobne zmýšlal aj pisateľ nekanonickej druhej knihy Makabejskej, keď v úvode hovorí: "...Pokúsime sa do jediného zväzku zhrnúť, čo vypráva Jáson Kyrenský v piatich knihách. Uvedomujeme si, aké množstvo čísel a veľké množstvo látky spôsobuje potiaže tým, kto sa chcú oboznámiť s dejinnými udalosťami. Snažili sme sa čitateľa viesť tak, aby si premýšľajúci príbehy ľahšie zapamätali a všetci ktorým sa kniha dostane do ruky, aby z nej mali užitok....." (2.Mak.2,23-25). Máme teda príklad z dávnej doby, ako sa písavalo. -I keď druhá kniha Makabejská nieje súčasťou kánonu, môžeme si z nej urobiť predstavu, ako židia postupovali pri tvorbe ucelených spisov. Nevymýšlali, ale robili súhrn. Prečo to robili, ani netreba rozoberať. -Citácia hovorí sama za seba! -Podobne pristupovali aj k tvorbe tóry a celého starého zákona. Občas máme spomenutý názov zdrojovej knihy. -Napríklad "kniha Judských a Izraelských kráľov" (2.Par.16,11), atď... Všetky zdrojové knihy sa stratili. -Niektoré zanikli pri požiaroch, iné v častých vojnách a ďaľšie čakajú na svoje objavenie (ak boli zazanamenané na trvanlivejší materiál). -Ľudia ktorí spisovali biblické knihy použijúc detailnejších záznamov, robili tak pod vedením Ducha Svätého. Boh, ktorý existuje, má pod kontrolou každý atóm vesmíru, a mal pod kontrolou aj ich ruky. Boli to väčšinou proroci! -Zároveň aktualizovali názvy niektorých miest - ako napríklad "krajina Rameses" (1_Moj.47,11; 2_Moj.12,37; 3_Moj.33,3; 3_Moj.33,5) - ktorá sa tak vtedy nevolala, lebo názov "Ramesses" pochádza až z neskoršej doby. Exodus sa odohral ešte počas 18-tej dynastie a Ramzesovci panovali neskoršie. Podobne je na tom aj údaj z 1_Moj.36,31: "...Toto sú králi, ktorí panovali v Edómsku skôr, ako vládol u Izraelcov kráľ.....". -Vieme, že Izraelský kráľ začal vládnuť až omnoho neskôr, než doba ktorú zachytáva prvá kniha Mojžišova. Vtedy nikto ešte nevedel, že u Izraelcov raz bude vládnuť kráľ. -Proroci, ktorí spisovali biblické knihy z obsiahlych dejinných záznamov zároveň teda aj aktualizovali názvy a občas pridali nejakú tú vysvetľujúcu vsuvku. Je vidieť, ako zodpovedne pristupovali k dielu. -Nedovolili si ani len pozmeniť slová označujúce Boha. Tam kde bolo Elohim nechali Elohim a tam kde bolo Jahve nechali Jahve! -Preto dnes môžeme rekonštruovať pôvodné zdroje. Podobne zodpovedne sa postupovalo aj pri prepisovaní na nové zvitky (keď sa už staré rozpadali).
Biblia je pravá kniha! Všetky udalosti v nej zapísané sa naozaj stali a dá sa na to spoľahnúť. -Týmto sa dotýkam druhej časti názoru exegétov. -Časti, v ktorej sa mýlia! V posledných storočiach prevláda v západnej civilizácii názor, že Boh neexistuje a zázraky sa nedejú. Stalo sa tak preto, že ľudia prestali Boha poslúchať a preto ho prestali vnímať. Boha je možné vnímať a zažiť! Svojvôľa človeka v tom ale bráni. Keby na 3000 rokov vymizla zo Zeme gravitácia, ľudia by prestali veriť, že niečo také vôbec existuje. -Je to pochopiteľné: -Čo nevidím, to neexistuje. Lenže aj dnes sú takí, ktorí poslúchli výzvu Ježiša Krista "zanechaj všetko a poď za mnou" a majú zázraky na dennom poriadku! -Jeden z nich sa volá David Hogan! -Je to misionár medzi mexickými horskými kmeňmi indiánov. Zázraky typu: "rozmnoženie chlebov na tisíce kusov, okamžité uzdravenia, pohyb vzduchom silou Ducha Svätého, nemožnosť zastrelenia zo samopalu komunistickými teroristami a iné", sa dejú a sú popísané TU.
Kto neverí, nech sa tam ide pozrieť. Sám som bol svedkom predĺženia kratšej nohy počas modlitby Dereka Prince v roku 1994 v Prahe v lucerne. Bola tam vtedy kresťanská konferencia. Pani prišla na vozíčku a odišla bez neho. Videl som samotný proces, ako sa preĺžila kratšia noha počas jeho modlitby. Bolo tam v celku 10 vozíčkarov. Takmer všetci odišli uzdravený. Na stránke www.knihy.own.cz je možné stiahnuť desiatky kníh s popisom mnohých zázrakov. Spomeňme napríklad Williama Branhama, Percyho Colleta, Johna G. Lakea, a iných.
Bola ďalej nájdená Noemova archa, pravá hora Sinaj (vrch Jebel el Lawz v Arábii) s opáleným vrcholom, čo je prijamy dôkaz gigantického ohňa ktorý tam kedysi horel - i keď tam niet dreviny a vrchy v tej oblasti sú skalnaté. Našli sa potopené Egyptské vozy z 18-tej dynastie v línii naprieč červeným morom - na mieste, kadiaľ prešli Izraelci na druhú stranu. Všetko presne tak, ako to opisuje biblia! -Bližší popis je na stránke http://www.b-a-n.cz od autora Milana Laťku, ktorý si bol osobne overiť väčšinu nálezov.
Keby Boh o sebe nedal vedieť, mohli by sme rozvádzať polemiky o vede a viere. Mnohí tvrdia, že veriaci musia existenciu Boha naslepo prijímať a nedá sa to overiť. -Zázraky sa vraj nedejú. Lenže zázraky sa dejú a Boh o sebe DÁVA STÁLE VEDIEŤ! -Veriť treba iba popisom udalostí, ktoré sa už stali! Platí to nielen pre bibliu, ale aj pre históriu. Je to logické. -To čo sa stalo v minulosti, sa nedeje teraz. Stalo sa to totiž v minulosti! -Určité veci sa síce dajú overiť aj dnes, ale mnohé nie. -Prečo napríklad veríme, že kedysi v Egypte vládol kráľ Džóser? -Lebo si o tom môžeme prečítať v zápisoch. Prečo niektorí veria, že Ježiš Kristus vstal zmŕtvych? -Lebo si o tom môžeme prečítať v zápisoch. Nieje tu rozdiel. -Prepáčte! -Jeden je. -To druhé je popis zázraku. -No a pretože zázraky sa vraj nedejú (myslia si niektorí), je to vymyslené. Prečo exegéti vymýšlajú výmysly o vymyslených spisoch biblie a kladú ich do neskorších období, než naozaj sú? -Lebo vychádzajú z predpokladu, že zázraky sa nedejú a Boh nexistuje. Všetko nadprirodzené pokladajú za vymyslené a hľadajú iné dôvody a časy vzniku biblických kníh. -Napríklad vzájomné utešovanie sa Židov počas zajatia v Babylone". Nie že by na to mali dôkaz. -Je to len zhola čistý nápad, nič viac.
Na záver sa ešte vrátim ku spomínaným dvom popisom stvorenia sveta. Prečo sú dva? Prvý letmo popisuje stvorenie všetkého od vesmíru až po človeka a druhý bližšie popisuje stvorenie človeka. -Nakoľko je človek viac než zvieratá, natoľko je mu venovaná aj zvýšená pozornosť pri popise a je preň vyčlenené samostatné miesto (neskôr označené, ako druhá kapitola). Veď bol stvorený na Boží obraz. Niekomu však môže vadiť zopár vecí. Napríklad v kapitole 2 veršoch 5 až 7 sa píše: "...A ešte nebolo nijakého chrastia poľného na zemi, ani ešte nebola narástla nijaká poľná bylina, lebo Hospodin Bôh ešte nebol dal, aby pršalo na zem, ani nebolo človeka, aby bol obrábal zem. Ale para vystupovala zo zeme a zvlažovala celú tvár zeme. A Hospodin Bôh utvoril Adama, človeka, vezmúc prach zo zeme a vdýchnul do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou. A Hospodin Bôh vysadil zahradu čiže raj v Édene, od východu, a tam postavil človeka, ktorého utvoril...." (Roháčkov preklad) Otázka: "-Prečo sa tu v druhej kapitole hovorí, že ešte nebolo chrastia, keď už v prvej vo verši 12 sa hovorí, že tráva bola stvorená na tretí deň?" Odpoveď je ľahká. V druhej kapitole sa nehovorí o stvorení trávy, ale o narastení novej - ďaľšej. Preto je tu aj spomenuté, že ešte nebolo človeka aby obrábal zem. Existujúce sa teda ešte nestihli rozmnožiť a narásť do poľných. -Mali totiž maximálne 2,5 dňa a za tak krátku dobu nič nenarastie! Z popisu vidíme, že začiatok druhej správy o stvorení sa vracia do času tesne pred utvorenie človeka - čiže doprostred šiesteho dňa. -Následne Boh stvoril človeka a v ďaľších riadkoch kapitoly 2 narážame na nový zdanlivý problém. Vo veršoch 8 a 9 sa píše: "...A Hospodin Bôh vysadil zahradu - čiže raj v Édene, od východu, a tam postavil človeka, ktorého utvoril. A Hospodin Bôh dal, aby vyrástol zo zeme všelijaký strom žiadúcny na pohľad a ovocím dobrý na jedenie, a strom života prostred raja ako aj strom vedenia dobrého i zlého...". -Otázka: "Prečo je tu po utvorení človeka znovu reč o stvorení stromov, keď už predtým boli stvorené na trtí deň (kapitola 1 verš 11)?" Odpoveď: -Čítame, že Boh záhradu vysadil! -Čiže použil prirodzeného procesu zákonov, ktoré stvoril. Prvotné stromy už existovali od tretieho dňa! Záhrada Éden vznikla tak, že "vyrástol zo zeme všelijaký strom". Nebol naraz stvorený, ale vyrástol. Boh dal rýchly vzrast pomocou svojej nadprirodzenej moci! -Bolo to niečo dodatočného, stvoreného ako plus k tomu, čo už bolo. -Potom tam postavil človeka aby sa o ňu staral. -Do tretice narážame ešte na jeden zdanlivý problém. Keď už bola záhrada hotová, čítame vo verši 19 toto: "...A Hospodin Bôh utvoril bol zo zeme všelijaké zviera poľné a všelijakého vtáka nebeského a doviedol ich k človekovi, aby videl ako ktoré pomenuje. A každé jako ktoré pomenoval človek, každú dušu živú, tak sa volalo...." (Roháčkov preklad). -Otázka: "Ako je možné, že sa tu v druhej kapitole píše o stvorení zvierat, keď už boli stvorené na šiesty deň pred utvorením človeka, ako sa o tom píše v kapitole prvej?" -Odpoveď: -Nepíše sa tu o stvorení zvierat, ale že BOH BOL UTVORIL (predtým) všelijaké zviera poľné, atď... -Čiže je to len pripomienka toho, čo spravil predtým - a až teraz ich priviedol k človeku, aby ich nazval názvami, ktoré ho napadnú. Nakoniec je popísané stvorenie Evy (verše 21 a 22) - čo je zároveň koniec šiesteho dňa stvorenia. Všetko teda sedí s prvou kapitolou a prvou správou o stvorení.
http://www.youtube.com/watch?v=K-eSRcr9CWw
Nedá mi ešte nespomenúť tvrdenie niektorých skeptikov, že vraj archeológia potvrdzuje ich názory. Našli sa totž dôkazy uctievania pohanských kanaánskych bohov na území Izraela. -Vraj je to dôkaz toho, že pred Babylonským zajatím boli aj Židia polyteistickým národom od nepamäti - a ničim sa nelíšil od ostatných. -Monoteistickým sa stal až počas zajatia a utvrdil sa v tom po jeho skončení. Odpoveď znie, ANO! -Sama biblia hovorí, že Izraeliti boli skoro stále neverní Bohu a učeniu tóry. V čase Mojžiša sa im však na vrchu Sinaj zjavil Boh a predstavil sa im, ako JEDEN JEDINÝ a niet viacej iného! -Povedal, že On nieje nejaká modla - a že modly sú len lži. Ten kto ich vyrába alebo sa im klania, uráža Boha, znižujúc ho na úroveň ľuďmi vytvoreného predmetu. Oni časom ale aj tak stavali modly a praktizovali okultizmus! Vždy len pár jednotlivcov zostalo verných. Keď však potom proroci predpovedali utrpenie a zajatie kôli polyteizmu a ono nakoniec naozaj prišlo, verne sa vrátili celým srdcom k Bohu! -Keby za tým všetkým nestál nadprirodzený dôkaz naplnených proroctiev, nikto by sa nebol vrátil k Bohu s takou smelosťou, ako nám to popisuje história a knihy Ezdráš a Nehemiáš. -Mysleli by si, že len slabo uctievali svoje dovtedajšie modly, preto na nich prišlo zajatie.