Pravdivý popis sveta

Historickosť Ježiša Krista.

Úvod.

Keď zhromaždíme spisy o Aristotelovi do jediného zväzku (tj. úryvky z Platónových dialógov, spomienky Xenofonta a krátke zmienky u Aristotela), nenajdeme už inde o ňom prakticky takmer nič. Môžeme si potom položiť otázku: -Existoval vôbec ten Aristotelés? -Veď samozrejme, že mimo už nič nieje, keď sme všetko podstatné zhromaždili do jediného zväzku (knihy). -Tí, čo spochybňujú historickosť Ježiša Krista a evanjelií, používajú podobný argument vzhľadom na bibliu. -Odpoveď: Samozrejme, že mimo bibliu už toho moc nieje, keď všetko podstatné sme do nej zhromaždili.

Tu je zoznam spisov biblie - Nového Zákona:

Historické knihy:
1. Evanjelium podľa Matúša
2. Evanjelium podľa Marka
3. Evanjelium podľa Lukáša
4. Evanjelium podľa Jána
5. Skutky apoštolov

Listy apoštolov:
6. List Pavla do Ríma
7. Prvý list Pavla do Korintu
8. Druhý list Pavla do Korintu
9. List Pavla do Galácie
10. List Pavla do Efezu
11. List Pavla do Filipis
12. List Pavla do Kolosis
13. Prvý list Pavla do Tesaloniky
14. Druhý list Pavla do Tesaloniky
15. Prvý list Pavla Timoteovi
16. Druhý list Pavla Timoteovi
17. List Pavla Títovi
18. List Pavla Filemonovi
19. List Hebrejom
20. List Jakuba
21. Prvý list Petra
22. Druhý list Petra
23. Prvý list Jána
24. Druhý list Jána
25. Tretí list Jána
26. List Júdu

Prorocká kniha:
27. Zjavenie Jánovi

Historickosť Ježiša Krista a evanjélii.

Zaujíma nás teraz, či Ježiš Kristus o ktorom pojednávajú evanjéliá, bol historickou osobou. -Ježiš Kristus mal okolo seba zopár žiakov, ktorý dôverne poznali jeho život. -Hovorilo sa im "12 apoštolov". Nezaoberali sa spisovaním pamätí okolo jeho života, ale neustálý tlak novovzniknutých kresťanov na túto tému, ich donútil predsalen čosi napísať. Historik Eusebius Pamphili (275 - 339 n.l.) o tom píše toto (kniha II.,15):

"...Svetlo viery tak osvietilo srdce Petrových poslucháčov, že nepovažovali za dostačujúce uspokojiť sa len s počúvaným a nepísaným učením Božského slova. Mnohokrát preto žiadali Petrovho sprievodcu Marka, od ktorého je evanjelium, aby im zanechal písomnú pamiatku nimi hlásaného učenia. A neustali vo svojich prosbách, dokiaľ ich k tomu nepohnuli. Tak dali podnet k písomnému evanjeliu, ktoré sa volá podľa Marka. Keď sa apoštol osvietený Duchom Svätým vraj o tom dozvedel, mal radosť z horlivosti ľudí a knihu schválil, aby bola čítaná v cirkevných obciach. Rozpráva to Klement v 8. knihe svojich Poučení. To isté hovorí aj Hierapolský biskup Papias. O Markovi sa zmieňuje Peter vo svojom prvom liste, ktorý napísal v Ríme, keď Rím nazýva Babylonom. Hovorí totiž: "Pozdravuje vás sesterská obec v Babylone a môj syn Marek". (1_Pet.5,13)". -Toľko citát.

-Skeptici hĺbajú nad tým, ako vznikli prvé evanjéliá. -Nevšímajú si Eusebia Pamphili a iných historikov. Vychádzajú len z predpokladu (ktorý zaviedli už komunisti vďaka ich ideológii); že Kristus vôbec neexistoval. Všetko je vraj vymyslené. Dôvodom sú zázraky opisované v evanjéliách. Zázraky sa vraj nedejú a Boh neexistuje. -Keby sme v biblii miesto evanjélii mali popis výmery poľa nejakého roľníka a spôsob osevu; bolo by to brané ako fakt. -O tom by sa moc nepochybovalo. Ale pretože evanjéliá obsahujú popis zázrakov, je to vraj vymyslené. Vidíte ten rozdiel! -Lenže zázraky sa diali a dejú aj dnes a BOH EXISTUJE! -Za všetky môžem spomenúť aspoň jeden popisovaný Davidom Hoganom - misionárom medzi Mexickými indiánmi:

Obrázok "Odchádzam zo zhromaždenia a nakladám svoj náklaďák v mieste zvanom Texacoal. Díval som sa ako Indiáni nastupujú na náklaďáky; mali sme ich tam niekoľko. Vzadu na kapote mám drevennú bedňu s náradím a to je to najlepšie miesto na sedenie v priebehu jazdy. Takže oni sa vždy ponáhľajú, aby dostali to najlepšie miesto. Náklaďák mal veľké zablatené kolá a táto žena zabudla, že na náklaďák padla nočná rosa. Takže náklaďák bol navlhnutý a ona sa šplhala na korbu. Chytila sa strešnej výstuže, ale nohy sa jej skĺzly po strane náklaďáku. Nebolo by to tak zlé až na to, že náklaďák bol zaparkovaný hneď vedľa priekopy. Dohromady spadla z takmer troch metrov. Ani to by nebolo tak zlé, ale mala na chrbte priviazané malé dieťa. A tak ako každá dobrá matka ho chcela chrániť - okrem USA. Tu deti predávate a zabíjate - ale tieto dobré matky sa snažia svoje deti ochrániť. Takže zatiaľ čo padala, ešte vo vzduchu dala svoju ruku dolu a dopadla na ňu. Komplikovaná zlomenina ruky. Obidve kosti sa jej zlomili a prepichli kožu až von. Počul som, ako niečo prasklo. Pretlačil som sa skrze indiánov a mal som so sebou baterku, ako mnoho iných. Keď som sa tam dostal, uvidel som dole ruku, kosti všade možne a krv. Niekto vzal jej dieťa. Táto žena bola z dediny zvanej Otlacita. Nikdy som v podobnej situácii nebol. Máme uzdravovať nemocných (káže to všetkým kresťanom Ježiš v evanjéliách) - ale je táto žena vlastne vôbec nemocná? To by znamenalo Boží stvoriteľský zázrak. Deje sa toto ešte? Vzal som tú zakrvácanú ruku a položil som ju do svojej dlane. Krv mi teče po ruke a kvápe na moje tričko a na topánky. To nemám rád. Položil som ruku na tu otvorenú zlomeninu a povedal som: "V mene Ježiš!" A prijamo pred zrakmi asi 150 ľudí prijamo v mojej ruke - všetky tie baterky na nás v tej priekope svietili; a všetci sme videli, ako sa tá ruka dala znovu dohromady, uzdravená krvou Ježiša Krista, toho Spravodlivého. Všetko čo zostalo, bola len pripomienka - zakrvavené tričko a moja ruka, pretože ruka tej ženy bola úplne vporiadku. Povedal som: "Urobte jej miesto na tej bedni s náradím." Vybehla nahor na korbu náklaďáku ako kočka alebo veverica a len sa na mňa usmievala. A ja som sa díval na svoju ruku a krv, ktorá na nej zostávala a potom zase na ňu a premýšlal som: "Moment, moment, takéto veci sa predsa nestávajú!" Niečo sa stalo príliš neskoro s mojim rozumom, čo je vlastne dobrá vec. Rozum sa oneskoril; viera bola rýchlejšia; vďaka Ježišovi. (Strana 17)"

Celú knihu si môžete stiahnuť TU. Zázrakov tam popísaných je viac, než v evanjéliách. -David Hogan ešte stále žije a tieto veci sa dejú aj práve teraz v tejto chvíli. -Ďalej TU si môžete stiahnuť viac kníh i od iných autorov, v ktorých živote a službe sa dejú podobné veci.

Tie isté zázraky čo sa diali v evanjéliách sa dejú - v mene Ježiš - aj dnes. Je to potvrdením autenticity evanjélii. Sám som bol svedkom zázraku: "Bol som svedkom predĺženia kratšej nohy počas modlitby Dereka Prince v roku 1994 na v Prahe v lucerne. Bola tam vtedy kresťansko-charizmatická konferencia. Pani prišla na vozíčku a odišla bez neho. Videl som samotný proces, ako sa preĺžila kratšia noha počas jeho modlitby. Bolo tam v celku 10 vozíčkarov. Takmer všetci odišli uzdravený."

Na tému evanjélii historik Eusebius Pamhili pokračuje (kniha III.,25 - od vety 14): ".....Zo všetkých učeníkov Pána zanechali nám písomnú pamiatku len Matúš a Ján. Avšak aj tí boli prinútený k písaniu. Matúš, ktorý zo začiatku hlásal evanjelium Hebrejom, keď mal odísť k iným národom, napísal v materčine evanjelium po ňom nazvané. Snažil sa tým, od ktorých odišiel, nahradiť písmom, čo jeho odchodom stratili. Keď potom Marek a Lukáš napísali evanjéliá po nich nazvané, rozhodol sa nakoniec aj Ján, ktorý až doteraz učil ústne, napísať evanjelium z tohoto dôvodu: Tri predtým spomenuté evanjéliá už všeobecne známe, boli prinesené Jánovi. Ján vraj ich schválil a dosvedčil pravdivosť. Len vraj poznamenal, že chýba písomné vyrozprávanie tých skutkov, ktoré Ježiš urobil v prvej dobe svojej učiteľskej činnosti. A skutočne je tomu tak. Veď títo traja evanjelisti napísali len to, čo spasiteľ po uväznení Jána Krstiteľa behom jedného roku učinil; čož sami na začiatku svojho rozprávania jasne povedali. Aspoň Matúš, keď rozprával o 40 dennom poste a následnom pokušení Pána, naznačuje dobu svojho rozprávania týmito slovami: "Keď potom Ježiš počul, že Ján bol uväznený, odobral sa do Galileje" (Mat.4,12). Rovnako tak Marek: "Keď Ján bol uväznený, prišiel Ježiš do Galileje" (Mar.1,14). Ale i Lukáš, než začal rozprávať o Ježišových skutkoch, hovorí: "Herodes ešte k ostatným zlým činom dal ešte k tomu všetkému Jána zavrieť do žalára." (Luk.3,20) Z toho dôvodu vraj prosili apoštola Jána, aby vo svojom evanjeliu pripomenul dobu, ktorú opomenuli ostatný evanjelisti a v nej Spasiteľove činy, totiž dobu pred uväznením Krstiteľa. Ján sám to naznačuje, keď hovorí: "Tým urobil Ježiš začiatok zázrakov" (Ján 2,11). Taktiež keď na inom mieste medzi rozprávaním o Ježišových skutkoch spomíná Krstiteľa, ako vtedy v Ainone blízko Salimu krstil. (Jan 3,23). Obzvlášť jasne to dal poznať v slovách: "Ján vtedy ešte nebol v žalári" (3,24). Ján potom rozpráva vo svojom evanjéliu Kristove činy, keď ešte Krstiteľ nebol vo väzení. Ostatný evanjelisti sa však zmieňujú o udalostiach až po uväznení Jána. Kto pozorne číta evanjéliá, tomu nebude pripadať, že si evanjéliá odporujú, pretože Jánove evanjelium rozpráva o Kristových činoch už z počiatku Kristovho pôsobenia, kdežto ostatné evanjéliá o udalostiach neskoršej doby. Preto prirodzene Ján prešiel mlčaním rodokmeň nášho Spasiteľa ako človeka, lebo o tom hovorili Matúš a Lukáš. Naproti tomu začal učením o Kristovom Božstve. Poveril ho tým Duch Svätý, lebo Ján bol vynikajúci apoštol."

Skeptici stále premýšlajú, kto, kedy a za akých okolností napísal štyri biblické evanjéliá. Robia to preto, lebo vychádzajú z predpokladu, že zázraky sa nedejú, Boh neexistuje a Kristus vôbec nežil. Všetko je len vymyslené. Aj kresťanskí historici si vraj len vymýšlali. Všetko, čo nevyhovuje ich názorom, je vymyslené. -Pritom Ježiš Kristus je najviac doloženou postavou staroveku. -Viac než Platón, Aristoteles, Pythagoras a iný. Potom môžeme spochybniť aj ich. Skeptika tým ale nepresvedčíte.
-Už pri prvom čítaní biblie - Nového Zákona, si môžeme všimnúť rozdiel medzi evanjeliami Matúša, Marka a Lukáša a evanjeliom podľa Jána. -Ján je charakteristický živším kontinuálnym rozprávaním. Rýchlo vás strhne do deja. -Matúš, Marek a Lukáš píšu skôr faktograficky. Sú v nich nasáčkované údaje a data. -Takto a takto to bolo. -To je ich štýl. -Výnimočné je ešte evanjelium podľa Marka. Skoro všetky údaje v ňom obsiahnuté sa vyskytujú aj v Matúšovi a Lukášovi. Preto mnohí usudzijú, že vzniklo ako prvé. My však máme slová historika. Eusebius bol časovo bližšie k udalostiam evanjélii, než my. Mal prístup k materiálom, ku ktorým dnes už nemáme. -Boli v priebehu vekov buď zničené alebo stratené. Podľa neho každý, evanjelista písal nezávisle na sebe. - Pretože sa však poznali, určitá závislosť tu existovala. Poznáte to, keď ste partia kamarátov a idete spolu do kina. Po skončení spoločne rozoberáte dej filmu. -Keď si potom s odstupom času naň znovu spomeniete, pripomínate si jednotlivé udalosti filmu. -Lenže tentoraz to už nieje také, ako na začiatku. V pamäti vám utkveli len významnejšie pasáže. Pretože ich však zdielate spoločne, pamätáte si skoro rovnaké veci a rovnakým slovným štýlom. Potom sa rozídete a každý z vás má napísať o filme referát. Matúš napíše jedno, Marek druhé - ale trochu iné a Lukáš tiež tak. Keď sa výsledné práce porovnajú, hneď je vidieť podobnosti. Vysvetlenie je jednoduché: -Poznáte sa! -Podľa Eusébia prvý začal písať Matúš, potom Marek a Lukáš a nakoniec Ján. Ján písal až keď si najprv predošlé práce prečítal. Písal o udalostiach, na ktoré ostatní traja zabudli. Je to vidieť: Vzkriesenie Lazara či premena vody na víno, u ostatných celkom chýbajú. Naopak - podobenstvá, kázeň na hore a Ježišove pôsobenie v Galileji v ňom nenajdete. -Načo, keď už o tom písali iní. Preto sa Ján od ostatných odlišuje. -Niektoré látky sú však spoločné, lebo boli významné. Napríklad smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. -Ján žil dlhú dobu ďaleko od ostatných, kôli čomu sa s nimi nezdieľal. Mal preto iný štýl. Okrem historických dokladov to dokazuje aj perfektná gréčtina jeho evanjelia. Písal ho už v pokročilom veku. Všetci evanjelisti písali v dôsledku požiadaviek a nátlaku okolia - čiže neskoršie po udalostiach. Liberálni teológovia majú záľubu v triebení textu a hľadaní všelijakých súvislostí. -Je to ich koníček. -Hľadajú textové podobnosti aby dokázali, že evanjelium Marka bolo prvé! Tvrdia, že najpôvodnejším zdrojom všetkého bol spis "Q" (Quelle) ktorý sa nedochoval a bol plný anekdot a vtipných výrokov. Oni by boli schopní zrejme dokázať aj to, že text tohoto príspevku písalo viacero pisateľov. (pričom som ho písal len sám) -No, ale poďme ďalej.
-Skeptici si ešte všimli, že záver Markovho evanjelia je akoby utrhnutý z kontextu. Jedná sa o časť Mar.16,9-20; kde je popísané stretnutie so vzkrieseným Ježišom. A skutočne... V najvýznamnejších rukopisoch (Sinajský kódex (2.pol.4.stor.) a Alexandrijský kódex (5.stor.)) chýba; a v niektorých gréckych, latinských, sýrskych a koptských sa nachádza jeho kratšia verzia. Oni to vysvetľujú po svojom: "Záver vraj nepochádza od Marka, ale z pera neskoršieho neznámeho pisateľa". Lenže v tej dobe nemali počítače. Písaný text sa nedal zmazať a upraviť. -Keď Marek napísal svoje evanjelium, nejaké okolnosti mu nedovolili písať ďalej. -Možno musel odcestovať. Netrpezlivý kresťania sa teda uspokojili aj z touto kratšou "beta verziou" a začali ju prepisovať. -Keď sa však vrátil aby to dokončil, jeho "beta evanjelium" už bežalo v plnom prúde. -Počas dokončovania sa mu nechcelo všetko ešte znovu prepisovať a preto nadviazal trochu "kostrbato" na predošlý text. -To je však vporiadku. Hlavne, že to máme celé. -Tí čo už držali v rukách "beta verziu" zatúžili po úplnej a narýchlo si to podopisovali. -Niektorý pri tom neboli dosť dôsledný a tak máme rukopisy s kratším koncom. Málo významné rukopisy majú aj iné veci poskracované, ale tým sa tu nechcem zaoberať.

Myšlienky, spochybňujúce Ježiša ako reálnu historickú osobu, sú predovšetkým plodom ideológie osvietenského racionalizmu. Až v 19. storočí sa začalo hovoriť o tom, že Ježiš nikdy neexistoval. Mimo biblie je však dosť svedectiev o Ježišovi Kristovi, ako historickej postave. Sú to:

Apoštolský Otcovia:
Mezi tzv. apoštolských Otcov patria generácie žiakov apoštolov. Sú to tí, ktorí ešte videli apoštolov a prijali ich vieru.
Klement Rímsky († asi 101)
Ignác z Antiochie († asi 106)
Polykarp zo Smyrny († medzi 155 a 167)
Papiáš z Hierapole († kolem 140)
autor Didaché (zač. 2. století)
autor listu Barnabášovho (okolo 130)
autor Pastiera Hermovho (mezi 130 a 140)

Apologeti 2. storočia:
Aristides z Athén (*okolo 130)
Justín Mučeník († 165)
Athénagoras († asi 180?)
Tacián Sýrsky († asi 172)
Theofilos z Antiochie (okolo 180?)
autor listu Diognétovi (medzi 140 a 200)

Protiheretický autori 2. storočia:
Irenej z Lyonu (asi 140 – 208)
Hippolyt Rímsky (asi 170 – asi 235)

Otcovia 3. storočia:

Grécky Otcovia:
Klement Alexandrijský († asi 202)
Órigenés (185 – 254)
Dionýsios z Alexandrie († asi 265)
Peter z Alexandrie († asi 311)
Méthodios z Olympu

Latinský Otcovia:
Tertullianus (155 – asi 220)
Minucius Felix
Cyprianus z Kartága (asi 200 – 258)
Novatianus (asi 200 – 258)
Viktorín z Ptuje († asi 303/304)
Lactantius (asi 260 – asi 325)

Zlatý vek patristiky (325-451):

Otcovia nicejskej viery:
Títo Otcovia sa vyznačujú predovšetkým svojou obranou Nicejského vyznania viery.
Eusébius z Cézareje (asi 265 – 339)
Cyril Jeruzalemský († 387)
Alexander z Alexandrie († 328)
Athanasios z Alexandrie (asi 296 – 373)
Marcel z Ankyry († 374)
Didymos Slepý (313 – 398)
Hilarius z Poitiers (315 – 367)
Marius Victorinus († 362)

Kapadocký Otcovia:
Kapadocký Otcovia sa vyznačujú okrem úrovne svojej teológie tiež miestom pôvodu – Kappadókiou v dnešnom Turecku.
Basileios z Kaisareie (tiež Veľký) (330 – 379)
Rehor z Nazianzu čiže Teológ (329 – 390)
Rehor z Nyssy čiže Mystik (335 – 394)

Antiochská škola:
Diodóros z Tarzu († 394)
Theodor z Mopsvestie († 428)
Jan Chrysostomos (tiež Zlatoústý) (345 – 407)
Theodorétos z Kyrrhu († asi 466)

Západný Otcovia 4. storočia:
Ambrož († 393?)

Otcovia 5. storočia:
Cyril Alexandrijský (380 – 444)
Rufinus z Aquileje († 410)
Jeroným (Hieronymus) (347 – 420)
Augustín (354 – 430)
Lev Veľký (406 – 461)

Koniec patristickej éry:

Východ:
Dionýsios Pseudo-Areopagita (koniec 4. století)
Maxim Vyznávač (580 – 662)
Ján Damašský (asi 675 – asi 749)

Západ:
Boëthius (480 – 524)
Rehor Veľký (540 – 604)
Izidor Sevillský (asi 560 – 636)

Zo zoznamu vidieť časovú postupnosť rovno od "koreňa" - tj. od účinkovania samotného Ježiša Krista. Ten vyučoval 12-tich apoštolov, ktorí šírili pravdu ďalej a tak to išlo z generácie na generáciu. Pravda bola neskôr skreslená a vniesli sa do nej cudzie prvky. Bolo treba porovnávať s učením prvých apoštolov. Kresťania preto zozbierali spisy o ktorých mali istotu, že pochádzajú od nich. Tak vznikol Nový Zákon - časť biblie. -Útoky bludných učení vznikali hneď od začiatku. Napríklad už apoštol Pavol píše:

".....nedajte sa tak ľahko sklátiť v presvedčení, alebo zastrašiť ani duchom ani slovom ani údajne naším listom......" (2_Tes.2,2)

Vidíme, že istý "dobrodinci" škodili Pavlovi a posielali listy pod jeho menom. -Obsahovali falošné učenia. Preto sa Pavel rozhodol k radikálnemu opatreniu:

"Tu (je) môj, Pavlov, vlastnoručný pozdrav, čo je overením každého (môjho) listu. Tak vždy píšem." (2_Tes.3,17)

Obrázok V egyptskej lokalite Nag Hammádí, našiel v roku 1945 Muhammad Ali Samman, tzv. gnostickú knižnicu. 13 koptských papyrusových kódexov bolo uložených v hlinenej nádobe. Gnostické učenie bolo do tej doby známe len z citácii cirkevných otcov, ktorý proti tomu aktívne slovne bojovali. -Avšak papyrusy z Nag Hammádí nám umožňujú nahliadnuť do originálov gnosticizmu. Charakter spisov je rôzny. Niektoré sa snažia o reinterpretáciu kánonických textov - poprípade "nový", alternatívny pohľad na Ježiša, ako gnostického spasiteľa. Podľa literárneho druhu sa delia na evanjéliá, skutky, (tajné) rozhovory, atď. Ateisti, skeptici a spochybňovači Ježiša, sa snažia tieto spisy reprezentovať ako alternatívnu cestu, ktorá vznikala od počiatku súbežne s biblickým kresťanstvom. -Vravia, že cirkevný otcovia ich zatlačili do úzadia svojou propagandou a preto vyhralo biblické kresťanstvo. Obidve skupiny vraj čerpali zo spoločného zdroja "Q", tj. súpisu pôvodných Ježišových výrokov, ktorý sa nám nedochoval. -Veria, že charakter "Q" boli neuhladené výroky, naplátané na seba bez uceleného zmyslu. Zmysel mu vraj vštepili až ranní kresťania okolo apoštola Pavla a spol. Ďaľšie skupiny zostali gnostické. -Gnostické evanjéliá zostali vraj pri pôvodnej "neuhladenosti" zdroja "Q" - ako vidieť z nich samých - a sú preto autentickejšie. -Čiže čisto iba kôli tomuto svojmu názoru a ničomu inému ich datujú do druhej polovice 1. storočia - a stále ešte posúvajú ďalej do minulosti. Samotné rukopisy alebo ich zlomky však pochádzajú z omnoho neskoršieho obdobia. -Napríklad Tomášovo evanjelium obsahuje výroky "bez ladu a skladu" a občas sa pritrafí nejaká tá citácia z kánonických biblických evanjélii. -Inak nič moc! -Žiadne zmysluplné prepojenie. Najstaršie zlomky pochádzajú približne z roku 200. Obrázok

Naproti tomu najstarší zlomok kánonického evanielia podľa Jána, (papyrus 52) sa datuje na rok 125. Na prednej strane obsahuje úryvok Ján 18,31-33 a na zadnej Ján 18,37-38. Úlomok je 9 cm vysoký a 6 cm široký a obsahuje celkovo 114 gréckych písmen. Pôvodný list mal veľkosť 21x20 cm. V roku 1920 ho získal anglický papyrológ Greenfeld spolu s papyrmi nájdenými pravdepodobne vo Fajjúme.
-Výmysly spochybňovačov biblie vytvárajú dojem, ako by sa Ježiš a prví apoštolovia ani vôbec nepoznali. -Ježiš tu vraj zanechal len akési "výroky", hodil ich do pléna a teraz starajte sa o ich výklad. Ako keby Ježiš rozprával len akési nepochopiteľné útržky viet. -Lenže hlavné spisy biblického kánonu boli známe už v prvom storočí a všetko bolo potvrdené priamo prvými apoštolmi. Tí tvrdili, že s ním dlhý čas žili a mnohému porozumeli. - Im totiž všetko osamote vykladal (myslím podobenstvá). -Mimo podobenstiev bolo jeho učenie zmysluplné a jasné. V evanjeliu Tomáša (ktoré vlastne ani nepísal Tomaš), sa nachádzajú iba útržky a "nasekané" výroky. -V biblii sú však úplne so zmyselom a cieľom, zasadené do konkrétneho historického rámca Ježišovho účinkovania. Kánonický evanjelisti mali s Ježišom bezprostredný vzťah. -Ježišove výroky boli dokonca tak jasné, že im porozumrli aj samotní farizeji a chceli ho za to zabiť (napr. podobenstvo o vinici - Luk.20,9-19). V židovskom talmude máme o tom zmienku. (Talmud je zbierka náboženských predpisov postbiblického judaizmu.) -Píše sa tam:

"V predvečer veľkonočný bol zavesený na drevo Ježiš, galilejský čarodejník, pretože čary robil a izraelský ľud zvádzal k akémusi cudziemu náboženstvu" (Sanhedrin fol. 43).

Ak by Ježiš nebol historickou osobou, Talmud by ho určite nespomínal ako historickú osobu a pravdepodobne by mu ani nevenoval pozornosť. Keby nerobil zázraky popísané v evanjéliách, nerozpoznávali by v ňom čarodejníka. Keby jeho posolstvo nebolo jasne pochopiteľné, nevyniesli by nad ním jednoznačný rozsudok smrti. Nepobúrilo by to Židov.

Po prvých apoštolch prišli ďaľšie generácie apoštolov (ako ukazuje predošlý zoznam). Gnostici boli síce už v rannej dobe hodne rozšírení, ale varuje pred nimi sám apoštol Peter a Pavol vo svojich listoch. Biblická historická kniha "Skutky Apoštolov" nám jasne ukazuje, že učenie apoštolov a ich interpretácia pochádza zo samotného zdroja a je pravá.

Vraj vznik kánonu Nového Zákona bol zložitý proces a nieje isté, či tie interpretácie ktoré obsahuje sú pôvodné - pochádzajúce z úst Ježiša Krista. Vraj prví apoštolskí otcovia všetko skreslili, zastreli pôvodný gnostický zmysel Ježišových slov a ničili nevyhovujúce spisy. Pretláčali do popredia svoj jednostranný cirkevný pohľad. -Čo by z toho však ranní cirkevní apoštolskí otcovia mali. -Peniaze? -Slávu? -Moc? -A čo to vlastne tak "pretláčali" do popredia? -Pozrime sa na to, čo obsahujú Ježišove výroky v kánonických evanjéliách. Uvediem citácie z "kázania na hore" z evanjelia Matúša:

5:16 "Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach."

5:39 "...Neprotivte sa zlému! -Naopak: Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé,..."

5:44 "...Milujte svojich nepriateľov, dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú a vám sa protivia;..."

6:2 "...Preto keď dávaš almužnu, netrúb pred sebou, ako robia pokrytci v synagógach a na uliciach, aby ich ľudia oslavovali...."

6:6 "..Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti,..."

6:14 "Lebo ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš Otec nebeský;..."

6:19-21 "Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. Ale zhromažďujte si poklady v nebi, kde ani moľ ani hrdza neničí a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce."

6:24 "Nikto nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamonu."

6:33 "Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto (hmotné zabezpečenie) bude vám pridané."

7:1 "Nesúďte, aby ste neboli súdení;..."

7:12 "Preto čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy;..."

7:21 "Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského."

Takéto učenie nikto nemohol pretláčať zo zištných dôvovodov. Vymyslel by niečo iné. -Kánonické evanjéliá učia nelpieť na hmotných veciach, ale byť zameraný len na vzťah s Nebeským Otcom. Neprejavovať svoju zbožnosť na obdiv pred ľuďmi, ale iba v skrytosti pred Bohom. -Mať s každým vysporiadané vzťahy (aj s nepriateľmi). -Netúžiť po sláve a majetku. -Pokračovatelia apoštolov, ako napríklad Klement Rímsky, Ignác z Antiochie, Polykarp zo Smyrny a Papiáš z Hierapole, píšu vo svojich listoch v podobnom duchu. Všetci písali v časoch tiesne, keď každému hrozila mučenícka smrť so strany Rimanov. Nemali ani len potuchy, že sa raz katolícka cirkev skazí a dostane k moci. -Zo spomenutého vyplýva len jedno: Apoštolskí a cirkevný otcovia hájili kánonickú líniu preto lebo vedeli, že je pôvodná, pochádzajúca od samotných 12-tich apoštolov. Aj nástupcu Judáša volili len na základe tejto charakteristiky. -Citujem: "...Preto je potrebné, aby z mužov, ktorí boli s nami za celý čas, kým Pán Ježiš chodil medzi nami, počnúc od Jánovho krstu až do dňa, keď vzatý bol spomedzi nás do neba, stal sa niektorý spolu s nami svedkom Jeho vzkriesenia." (Sk.1,21-22) -Bola tam podmienka: "...ktorí boli s nami po celý čas, kým Pán Ježiš chodil medzi nami...". -Keď s niekym roky žijete, nieje to to isté, ako keď o ňom len počujete, alebo ho zdiaľky vidíte. -Prví apoštolovia žili s Kristom a preto verne interpretovali jeho učenie. Pokračovatelia apoštolov to potvrdili.

Uprednostňovanie Tomášovho evanjelia pred kánonickými je forma recesie. -To, čo sa dlho prijímalo za platné už nevyhovuje a treba to nahradiť niečim iným, novým. (v tomto prípade gnostickými evanjeliami) -Dlho počúvaná pesnička sa prestáva páčiť. -Keby súčasťou kánonu boli od počiatku gnostické spisy, a dnešné kánonické by boli apokryfnými, situácia by bola opačná. -Gnostické by sa zavrhovali pre ich nezrozumiteľnosť a uvažovalo by sa o Matúšovi, Markovi a Lukášovi. Nad všetkým ešte panuje podozrenie, že cirkev pred nami stále "čosi tají" a všetko je inak. Takí žijú bez zmyslu života a zúfalo veria, že nejaký zmysel predsalen existuje, lenže cirkev čosi tají. -Pravý zmysel života však už Boh vyjavil v kánonických spisoch a nechal ich rozšíriť do celého sveta. On je Boh ktorý existuje, má všetko v rukách a postaral sa o rozšírenie pravdy. Bibliu má dnes skoro každý doma.

Pravda je toto (...hovorí apoštol Pavol):

Obrázok "Pripomínam vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, aj zotrvávate v ňom a skrze ktoré aj dosahujete spasenie, ak ho zachovávate tak, ako som vám ho zvestoval, iba ak by ste boli nadarmo uverili. Odovzdal som vám totiž predovšetkým, čo som aj sám prijal, že Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem i ukázal sa Kéfasovi (tj. Petrovi) , potom dvanástim, potom zjavil sa naraz viac ako päťsto bratom, z ktorých väčšina žije až dosiaľ, niektorí však umreli. Potom sa ukázal Jakubovi, potom všetkým apoštolom a zo všetkých poslednému - ako nedochôdčaťu - ukázal sa aj mne." (1_Kor.15,1-8)

-Kto všetkému tomuto uverí a povie Ježišovi vlastnými slovami, že mu dáva svoj život a poprosí ho o odpustenie svojích vín (s rozhodnutím, že už sa ku nim už nikdy nevráti), získa VEČNÝ ŽIVOT. -Už tu na Zemi bude vedieť, že je Pán s ním a že ho vedie a ochraňuje. -Po smrti pôjde do nádherného miesta zvané Kráľovstvo Nebeské. V tomto bude mať ISTOTU získanú zhora. Iba človek s čistým svedomím je schopný týmto veciam detsky uveriť. Jeho viera však bude potom bohato odmenená.

Táto pravda je gnostikom úplne cudzia. Tu predkladám kompletný zoznam zvitkov z Nag Hammádí:

Kódex 1:
Modlitba apoštola Pavla
Jakubov apokryf
Evanjelium pravdy
Traktát o vzkriesení
Trojdielny traktát

Kódex 2:
Jánov apokryf (dlhšia verzia)
Tomášove evanjelium
Filipove evanjelium
Podstata archontov
Vznik sveta
Pojednanie o duši
Kniha Júdu Tomáša

Kódex 3:
Jánov apokryf (kratšia verzia)
Evanjelium Egypťanov
Blahoslavený Eugnostos
Múdrost Ježiša Krista
Rozhovor so spasiteľom

Kódex 4:
Jánov apokryf (dlhšia verzia)
Evanjelium Egypťanov

Kódex 5:
Blahoslavený Eugnostos
Pavlova apokalypsa
Prvá Jakubova apokalypsa
Druhá Jakubova apokalypsa
Adamova apokalypsa

Kódex 6:
Skutky Petra a dvanástich apoštolov
Dokonalá mysel
Autoritatívne učenie
Pojatie našej veľkej moci
Platónova Ústava 588A-589B
Reč o deviatom a desiatom
Modlitba vďakyvzdania
Asklepios 21-29

Kódex 7:
Šémova parafráza (fragmenty)
Druhý traktát veľkého Seta
Petrova apokalypsa
Učenie Silvánovo
Tri Setove stély

Kódex 8:
Zostrianos
Petrov list Filipovi

Kódex 9:
Melchisedek
Myšlienky Norey
Svedectvo pravdy

Kódex 10:
Marsanes

Kódex 11:
Objasnenie poznania
Valentiniánsky výklad 2a, 2b, 2c, 2d, 2e.
Allogenes
Hypsipfron

Kódex 12:
Výrok Sextov
Evanjelium pravdy
Fragmenty

Kódex 13:
Trojtvará Protennoia
Vznik sveta

Všetky 4 biblické evanjéliá, aj keď každé z nich je trochu iné, prirodzene zapadá do celkového kontextu biblie. Hovorí o tých istých zásadách a myšlienkach, ako ostatní pisatelia. Naproti tomu v apokryfných sú mnohé myšlienky a názory v prijamom rozpore s celkovým posolstvom biblie.

Okrem Nag Hammádí existujú aj iné - negnostické novozákonné apokryfy. Niektoré z nich potvrdzujú biblický kánon a historickosť Ježiša Krista. Patria medzi ne:

Evanjelium Hebrejov
Jakubove evanjelium
Matejove evanjelium
Márino evanjelium
Evanjelium Márie z Magdaly
Tajné Markove evanjelium
Evanjelium podľe Judáša
Skutky Petrove
Skutky Pavlove
Márina apokalypsa
Evanjelium Ebionitov
Evanjelium oxyrhynchus 840
Evanjelium oxyrhynchus 1224
Apokryfné evanjéliá v Koráne
Pieseň o perle
List o nedeli
Petrove evanjelium
Narodenie Márie - matky Ježišovej
Evanjelium Esejských
Protoevanjelium
1 Prvé evanjelium o detstve Ježiša Krista
2 Tomášove evanjelium o detstve Ježíša Krista
Epištola Ježišova a Abgarova
Nikodémove evanjelium
Pavlov list Laodikejským
Korešpondencia Pavla a Seneky
Skutky Pavlove a Théclove
Dopisy Herodesove a Pilátove
Ztratené evanjelium Petrove

Spisy apoštolských otcov:

Prvý list Klementa Korinťanom
Druhý list Klementa Korinťanom
List Banabášov
Ignáciov list Efezanom
Ignáciov list Magnesijským
Ignáciov list Trallesským
Ignáciov list Rimanom
Ignáciov list Filadelfským
Ignáciov list Smyrnenským
Ignáciov list Polykarpovi
List Polykarpa Filippanom
Umučenie Polykarpa
List Diognetovi
Hermov Pastier - videnia
Hermov Pastier - príkazy
Hermov Pastier - podobenstvá
Didaché

Keď si vedľa seba postavíte 4 biblické evanjéliá a ostatné apokryfné, biblické vám vyniknú svojou ucelenosťou, úplnosťou a uchopiteľným zmyslom celku. -Mnohé apokryfné sú však ako plátno, roztrhané na kusy.

Jeden z ranných zoznamov kánonických kníh nám poskytuje Muratoriho Fragment. Je to latinský text z 8. storočia, ale je prepisom staršej predlohy z 2. storočia. Obsahuje tento zoznam:

Historické knihy:
1. Evanjelium podľa Matúša
2. Evanjelium podľa Marka
3. Evanjelium podľa Lukáša
4. Evanjelium podľa Jána
5. Skutky apoštolov

Listy apoštola Pavla:
6. List Pavla do Ríma
7. Prvý list Pavla do Korintu
8. Druhý list Pavla do Korintu
9. List Pavla do Galácie
10. List Pavla do Efezu
11. List Pavla do Filipis
12. List Pavla do Kolosis
13. Prvý list Pavla do Tesaloniky
14. Druhý list Pavla do Tesaloniky
15. Prvý list Pavla Timoteovi
16. Druhý list Pavla Timoteovi
17. List Pavla Títovi
18. List Pavla Filemonovi

Všeobecné listy:
19. Prvý list Jána
20. Druhý list Jána
21. List Júdu

Prorocká kniha:
22. Zjavenie Jána
23. Zjavenie Petrovo (apkryf) - prijímal s výhradami

Literárne knihy:
24. Kniha múdrosti (Starozákonný apokryf)

-Je to skoro identické s našim dnešným kánonom. To, že tam chýbajú Petrove listy a Jakubov sa dá vysvetliť tak, že sa ešte nestihli rozšíriť do všetkých častí vtedajšieho sveta. (Ručné prepisovanie je predsalen o čosi náročnejšie, než knihtlač - ktorú vtedy nemali). -Mnohí boli aj opatrní a neprijímali všetko len preto, že to nesie názov "Petrov list"! Do kánonu sa prijímalo len to, čo bolo overené. -A keď sa časom na čosi nové prišlo (napr. vznikla neistota ohľadom Zjavenia Petrovho), bolo to vypustené. -Informácie sa vtedy nešírili tak rýchlo, ako dnes. -Bolo aj mnoho bludárov vo svete a tí robili všetko zložitejším (ako som už spomínal pri citácii z 2_Tes.2,2). Pôsobili ako "rušička". -Stačí si len pozrieť jeden z výrokov našeho Spasiteľa zapísaného v Mat.24,4-5: "Hľaďte, aby vás nikto nezviedol! Lebo mnohí prídu v mojom mene a budú hovoriť: Ja som Kristus - a mnohých zvedú."

Historické záznamy.

Pokiaľ ide o mimokresťanské historické správy o Ježišovi Kristovi, môžeme ich rozdeliť predovšetkým na židovské a rímske.

Prvým závažným židovským svedectvom o živote Ježiša z Nazaretu je správa židovského historika Jozefa Flávia, v jeho rozsiahlom diele "Židovské starožitnosti" z roku 93. V Jozefovej knihe sa píše o Jánovi Krstiteľovi a Jakubovi mladšom. Jeden text hovorí:

"Protože Ananos mal takú povahu, usúdil, že je vhodná chvíľa, keď Festus bol mŕtvy a Albinus bol ešte na ceste a zvolal zasadnutie soudcov, priviedol pred neho Jakuba, brata Ježiša, zvaného Kristus, a niektorých iných. Obvinil ich z porušovania zákonov a predal ich k ukameňovaniu." Josephus Flavius, Antiquitates Judaicae 20,9,1

Ďalším židovským svedectvom je zbierka náboženských predpisov postbiblického judaizmu- Talmud. Babylonský Talmud bol síce dokončený až v roku 499, ale časť ktorá pojednáva o Ježišovi je z jeho prvej časti - z Mišny. -Tá bola kompletná už okolo roku 220. Píše sa tam:

"V predvečer veľkonočný bol zavesený na drevo Ježiš, galilejský čarodejník, pretože čary robil a izraelský ľud zvádzal k akémusi cudziemu náboženstvu" (Sanhedrin fol. 43).

Ak by Ježiš nebol historickou osobou, Talmud by ho určite nespomínal ako historickú osobu a pravdepodobne by mu nevenoval ani pozornosť.
-Slová Talmudu navyše potvrdili i to, čo ku koncu roka 197 napísal na adresu Židov Tertulián, že.....:

".....koho predpojato podľa jeho pokory za obyčajného človeka mali, toho podľa jeho moci považovali za čarodejníka..." (Apologeticus XXI, 6).

Najvýznamnejšia rímska správa o Ježišovi pochádza od historika Tacita z rokov 115-117. Tacitus vo svojich "Análoch" píše ohľadom Nera, ktorému pripisovali požiar Ríma nasledovné:

"Aby túto zlú povesť potlačil, Nero ako vinníkov udával a najvyberanejšími trestami trestal tých, ktorí pre svoje hanobné skutky od ľudu nenávidení a kresťanmi nazývaní boli. Pôvodca tohto mena Kristus bol za panovania Tiberia od miestodržiteľa Pontského Piláta popravený"
(Annales XV, 44).

Tacitus síce stavia kresťanov do negatívneho svetla, no na základe rímskych prameňov jasne svedčí o Ježišovom živote. Ďalej môžeme uviesť rímskeho historika Suetonia, ktorý napísal dejiny prvých 12. cisárov. Pri opise vlády Klaudia píše:

"Židov pre Krista ustavične sa búriacich vyhnal z Ríma" (Vita Divi Clavdii, 25).

Nariadenie cisára Klaudia z roku 49 postihlo i Židov, ktorí prijali kresťanstvo. Informácia naznačuje, že o osobe Ježiša Nazaretského sa viedli spory a boje. O udalosti je zmienka i v Skutkoch apoštolských 18,2. -Posledná správa pochádza od Plínia mladšieho, ktorý bol v rokoch 111-113 cisárskym miestodržiteľom v Bithýnii. Vo svojej správe cisárovi Trajánovi o kresťanoch napísal, že:

"...mali obyčaj schádzať sa určitého dňa pred svitaním a spoločne Kristovi ako Bohu vzdávať chválu a prísahou sa zaväzovať nie k nejakým zločinom, ale aby ani krádeže ani prepadnutiu ani cudzoložstva sa nedopúšťali ani vieru nerušili ani zverené veci nezapreli, keď by o ne boli požiadaní" (Epistvlarvm Libri Decem X, 96) .

Je to veľmi cenná správa rímskeho pôvodu, ktorá jasne hovorí i o tom, že Krista uctievajú na začiatku 2. storočia ako Boha - čo je úplne v súlade s biblickou kánonickou koncepciou a zároveň v rozpore s gnosticizmom a jeho spismi.

Treba však zdôrazniť, že v prvých storočiach a prakticky až do čias osvietenstva, nebola spochybňovaná reálnosť Ježiša ako historickej osoby. Rimania i Židia, ktorí boli jeho odporcami, písali o ňom a jeho nasledovníkoch všeličo možné, ale nespochybňovala sa jeho existencia. Ak by v nej bola čo i len najmenšia pochybnosť, rýchlo by to proti nim niekde použili.

Tertulian, ktorý sa so svojou Apológiou obrátil na "predstavených mužov ríše rímskej" (Apologeticus I, 1) im pripomenul, že kresťanstvo sa rozšírilo za vlády Tibéria, ktorý z podnetu Pilátovej správy o ukrižovaní, vzniesol vec i na senát. Ako bývalý rímsky právnik vedel nepochybne o čom "predstaveným mužom rímskej ríše" píše. Rimanom navyše pripomína i Tibériov neúspešný úmysel, zaradiť Krista medzi rímskych bohov (Apologeticus V, 2, XXI, 7). -Vidíme, že všade spolu s menom Ježiš Kristus išlo aj označenie, že je to Boh.

Závažným svedectvom nepísomného charakteru, a to ako na židovskej tak i na rímskej strane, sú taktiež prví mučeníci. Z dejín vieme, že sa nimi stávali i bohatí a vplyvní ľudia, ba dokonca príslušníci panovníckych rodov. Je nanajvýš nepravdepodobné, že by vylievali svoju krv za neexistujúcu osobu. Museli mať preto v prvom rade dokonalé informácie o Ježišovi a jeho skutkoch.

Z kánonických biblických evanjélii poznávame pozadie celkom určitej dejinnej situácie. Uvádzajú niektoré dôležité osoby (napr. Herodes I., jeho syn Herodes Antipas, Pontius Pilatus). Je tu možné rozoznať náboženské skupiny a politické strany (saduceovia, farizeovia, herodiáni, zélóti). Hovorí sa tu o stave zákonníkov a o inštitúcii velrady. Niekoľkokrát padne zmienka o chráme s jeho kultom. Do popredia vystupujú rozdiely medzi Galilejcami a Júdejcami v ich mentalite. Sú tu menovité zmienky o malých dedinách a väčších mestách, o krajinách a štátnych hraniciach. Dozvedáme sa o živote chudobných felahov na dedinách, o nájomných vzťahoch k zahraničným majiteľom, o domácej chrámovej dani a o cudzej dani rímskej s ich nenávidenými vyberačmi - colníkmi. Všetko toto vyvstáva pred zrakom čitateľa a reprodukuje pomery malej Palestíny vovnútri veľkej rímskej provincie Sýrie tak presne, ako to poznávame len v niekoľko málo prípadoch iných krajín tejto doby. Tento komplikovaný obraz nieje možné vymyslieť, ten je ako celok historicky spoľahlivý.

PLÍNIUS A TRAJÁN – KOREŠPONDENCIA VO VECI POSTUPU VOČI KRESŤANOM

Plínius mladší bol v rokoch 111-113 cisárskym miestodržiteľom v Bythínii. Jeho Desiata kniha listov patrí medzi dôležité rímske pramene ohľadom dejín prvotných kresťanov a kresťanstva. Jeho korešpondencia s cisárom Trajánom v tejto veci je zachytená v dvoch listoch.

96

PLÍNIUS CISÁROVI TRAJÁNOVI
(1) Je mojim zvykom, pane, predkladať ti všetky veci, o ktorých pochybujem. Lebo kto môže lepšie spravovať moju váhavosť, alebo poučovať nevedomosť? Nikdy som nebol prítomný pri výsluchov vedených o kresťanoch. Neviem teda, čo a pokiaľ býva trestané alebo vyšetrované.
(2) Nemálo mi vadilo to, keď je nejaký vekový rozdiel, čiže medzi akokoľvek útlymi a medzi dospelejšími nemá byť žiadny rozdiel. Ak sa odpúšťa ľutujúcemu, alebo tomu, ktorý však už bol kresťanom, nič neprospieva, keď ním prestal byť. Či sa trestá len meno, hoci bolo bez ohavných skutkov, či sa trestajú ohavné skutky spojené s menom. Medzitým som pri tých, ktorí mi boli udávaní ako kresťania, nasledoval tento spôsob:
(3) Spýtal som sa ich, či sú kresťania. Vyznávajúcich som sa opäť a po tretíkrát spýtal a pohrozil hlavnou pokutou. Tých, ktorí v tom vytrvali som dal viesť na popravu. Lebo som nepochyboval, že nech je akékoľvek to čo vyznávajú, upriamenosť a neoblomná tvrdošijnosť má byť trestaná.
(4) Boli i iní podobne šialení rímski občania, o ktorých som zaznamenal, že majú byť odoslaní do mesta(Ríma – pozn. Proglas).
Potom keď sa vina, ako býva, samým svojim ťahom viac rozširovala, prihodilo sa viac prípadov.
(5) Je predložená písomná žaloba bez pôvodu, obsahujúca mená mnohých. Ktorí zapierali, že sú, alebo, že boli kresťania, keď v mojej prítomnosti vzývali bohov a tvojmu obrazu, ktorý som preto rozkázal priniesť s podobami bohov, páliac kadidlo a obetujúc víno sa modlili a okrem toho Kristovi zlorečili, k čomu vraj nijako nemožno donútiť pravých kresťanov, uznal som za dobré ich prepustiť.
(6) Iní boli od udavača pomenovaní, povedali, že sú kresťania, ale hneď nato zapreli povediac, že síce boli kresťanmi, ale už prestali byť, niektorí pred tromi rokmi, niektorí pred viac rokmi, mnohí už pred dvadsiatimi. Všetci i tvojmu obrazu a podobám bohov sa klaňali i Kristovi zlorečili.
(7) Potom tvrdili, že celá ich vina, alebo ich blud spočíval v tom, že mali obyčaj schádzať sa určitého dňa pred svitaním a spoločne Kristovi ako Bohu vzdávať chválu i prísahou sa zaväzovať nie k nejakým zločinom, ale aby sa ani krádeže, ani zločinu, ani cudzoložstva nedopúšťali, ani vieru nerušili, ani zverené veci nezapreli, ak by o ne boli požiadaní. Po vykonaní tohto sa vraj obyčajne rozchádzali a opäť sa zhromažďovali k požívaniu jedla, obyčajného a nevinného, ale aj toto vraj zanechali, keď som podľa tvojho nariadenia vydal zákaz tajných spolkov.
(8) Preto som uznal tým väčšiu potrebu, vyzvedať mukami z dvoch slúžok, ktoré nazývali službníčkami, čo v tom bolo pravdy. Ale nič iného som nenašiel, než nesmiernu a zvrátenú poveru.
(9) Preto odložiac konečné rozhodnutie, obrátil som sa k tebe o radu, nakoľko vec sa mi zdá byť hodná porady, obzvlášť pre veľký počet tých, ktorí sú v nebezpečenstve. Lebo mnoho ľudí každého veku, každého stavu a tiež obidvoch pohlaví je a ešte bude predvedených pred súd. Pretože nielen po mestách, ale i po usadlostiach a dedinách sa rozmohla nákaza tejto povery a ktorá, ako sa zdá, môže byť zastavená i napravená. (10) Je mimo pochybnosť, že skoro už opustené chrámy, začínajú byť opäť navštevované a dávno opomínané slávne obrady sa opäť vykonávajú, a že sa prenajíma kŕmenie obetného dobytka, ktorí doteraz veľmi zriedka našiel kupca. Z čoho je ľahko si domyslieť, aké množstvo ľudí by mohlo byť privedené na dobrú cestu, keby bolo dané miesto na pokánie.

97

TRAJÁN PLÍNIOVI
(1) Milý Sekundus, tvoje jednanie pri vyšetrovaní tých, ktorí ti boli udaní za kresťanov je také, ako má byť, pretože nejakého všeobecného a istého pravidla v tom nie je možné ustanoviť.
(2) Nech nie sú vyhľadávaní; ak by boli udávaní s dôvodným dokázaním, nech sú trestaní rovnakou mierou: ktorý zaprie, že bol kresťan a ak to skutkom dokáže, to jest modlitebným vzývaním našich bohov, akokoľvek by čo do minulosti bol podozrivý, nech dôjde pokáním ku konečnému odpusteniu. Bezmenné žaloby však nemajú mať v nijakom obvinení miesto, lebo to je úplne nepríkladné a neprináleží to k nášmu veku.

Vznik kánona Nového zákona.

Keď známy spisovateľ napíše dobrú knihu, nestane sa hneď všeobecne známou. -V dnešnej dobe kníhtlače, masmédii a počítačov sa informácie šíria rýchlo. Kedysi však pomaly. -Keď Matúš, Marek a Lukáš napísali svoje evanjéliá, trvalo to nejakú dobu, než sa medzi kresťanmi rozšírili. Vďaka heréziám tej doby ku tomu treba ešte pripočítať čas, za ktorý bolo dielo rozpoznané ako pravé. -Takto nám naskočí hneď aj 20, 30 či 50 rokov po napísaní. (do vzdialenejších krajov aj 100 rokov) -Až po uplynutí tejto doby sa dá predpokladať, že najdeme nejaké zmienky či rukopisy. -Je malá pravdepodobnosť, že natrafíme na originály Matúša či Lukáša, ktoré osobne napísali. -Prvých opisov bolo tiež dosť málo, a boli hodne používané k predčítaniu v zhromaždeniach (čiže pomerne opotrebovávané). -Samozrejme, že knihy historikov, filozofov a literárnych tvorcov Rímskej ríše sa rýchlo stávali známymi. -Niet divu, keď boli štátom uznávaní. Mnohí žili prijamo na "cisárskom dvore". Kresťanstvo bolo však v opovrhnutí. -Keď sa rozšíril počet kresťanov, rozšíril sa aj počet opisov a povedomie o nich. -Všetkým stačila osobná prítomnosť apoštolov a ich ústne podanie. -NAČO POTREBOVAŤ SPISY KEĎ ZATIAĽ APOŠTOLOVIA ŽILI? -Listy a súpisy histórie tvorili len okrajovú záležitosť - "na povzbudenie". -Ale aj tak si môžeme všimnúť, že listy apoštola Pavla si získavali čoraz väčšiu obľubu - ako o tom hovorí jeho súčasník Peter vo svojom druhom liste, keď píše: "Zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spasenie, ako vám písal aj náš milovaný brat Pavel podľa múdrosti jemu danej. O tomto hovoril vo všetkých svojich listoch, v ktorých niektorým veciam ťažko rozumieť. A neučení a neutvrdení ľudia ich, práve tak ako aj ostatné Písma, prekrúcajú na vlastnú skazu." (2 Pet.3,15-16)

Mnohí predstavitelia kritickej teológie majú sklon považovať kánon za dejinnú danosť náhodného charakteru, ktorá nemá dogmaticky žiadny rozhodujúci význam. Historické náhodnosti však pri vzniku kánonu nehrali skoro žiadnu rolu. Za náhodné môžeme považovať cirkevno-úradné rozhodnutia čí cirkevno-politické motívy, podporu istých cirkevných zoskupení určitému spisu, vplyv významných teológov na ohraničenie kánonu a použitie spisu nejakou skupinou alebo proti nejakej skupine. -Mnohé spisy sa presadili i proti nepriaznivým okolnostiam. -Kánon zostal po vytvorení nezmenený aj v búrlivých dobách! -Historické náhodnosti naň nemali vplyv. -Ako hlavné kritérium uznania spisu za kanonický, je v prvých štyroch storočiach udávaná jeho "apoštolicita". Apoštolský pôvod spisu bol silným argumentom pre prijatie. -Ďaľším bol aj vysoký vek spisu z apoštolskej doby. K apoštolicite patril tiež súhlas s apoštolským učením a jednota s "Písmom" tj. zo spismi už do Písma prijatými. Od apoštolského spisu sa očakávalo, že bude zrozumiteľný a bude duchovne vzdelávať. Vedľa apoštolicity bola dôležitým kritériom univerzalita - tj. uznanie spisu veľkým počtom zborov. To je ďaľši dôvod, prečo prvé zmienky o evanjéliách a listoch apoštolov nachádzame s miernym časovým oneskorením. Je malá pravdepodobnosť, že najdeme originálny rukopis toho ktorého listu. -Konečným zdôvodnením normatívnosti biblických spisov je duchovná autorita Pána cirkvi - Ježiša Krista. Cirkev vo viere rozpoznáva, že sa tu stretáva s panstvom Ježiša Krista, ktorá sa v nich presadzuje ako základná norma. Takéto kritérium nemohlo viesť k postranným úmyslom výberu spisov. Kánonické spisy sú rozpoznané najprv "zdola" pri obyčajných veriacich a až POTOM pozvoľna od 2. polovice 4. storočia boli "zhora" úradne legitimované!!!

Kánon v prvej polovici 2. storočia.

Spochybňovači biblie hovoria:
"John Remsburg v knihe "The Book Your Church Doesnt Want You To read" píše: "Skorí kresťanskí otcovia vôbec nepoznali štyri evanjéliá. Najznámejší z prvých otcov Justín mučeník písal asi v polovici 2. storočia. Jeho spisy ako dôkaz božskosti Kristovej by si nepochybne vyžadovali, aby používal tieto evanjéliá, keby v tom čase už boli existovali... Ale on udáva viac než 300 citátov z kníh Starého zákona a takmer sto z apokryfických kníh Nového zákona, ale ani jeden zo štyroch evanjelii. Mená evanjelistov: Matúša, Marka, Lukáša a Jána nikde nespomína a nevyskytujú sa absolútne nikde v jeho písomnostiach". "
-Koniec.

Z tohoto teda usudzujú, že 4 evanjéliá ešte vtedy neexistovali a boli vymyslené neskôr. -Aké jednostranné! -Milí čitateľ, chceš žiť v klamstve, ktoré ti skeptici ponúkajú? Oni radi veria takýmto veciam, aby si sami pre seba dokázali, že Boh neexistuje a mohli žiť v hriechoch ako: smilstvo, cudzoložstvo, opilstvo, atď... -Poďme preskúmať aká je pravda:

Justin mučeník zomrel mučeníckou smrťou okolo roku 165 po Kr. Okrem už spomenutého nám podáva aj správu, že pri nedeľných bohoslužbách sú čítané "spomienky apoštolov" (Apol.67,3), ktorými myslí evanjéliá (Apol.66,3). Zbierku spisov evanjélii stavia pre bohoslužobné použitie ako normatívne "Písmo" - na rovinu so Starým zákonom.

-História ukázala, že k vytvoreniu zbierky kánonických spisov bola cirkev DONÚTENÁ! -Začalo to šírením odchýlnych naúk a zavŕšené činom Markióna, keď bol pre svoje učenie vylúčený z cirkvi. Začal od roku 144 po Kr. budovať svoju vlastnú cirkev. Celkom odmietol Starý zákon a zostavil si vlastný kánon, do ktorého zaradil (nie vymyslel) tieto UŽ EXISTUJÚCE spisy:

1. Evanjelium podľa Lukáša
2. List Pavla do Galácie
3. Prvý list Pavla do Korintu
4. Druhý list Pavla do Korintu
5. List Pavla do Ríma
6. Prvý list Pavla do Tesaloniky
7. Druhý list Pavla do Tesaloniky
8. List Pavla Laodicejským (tj. Efezanom)
9. List Pavla do Kolosis
10. List Pavla do Filipis
11. List Pavla Filemonovi

Zachoval som aj poradie, v akom ich uvádza. Všimnite si, že to bolo už v roku 144. -Nieje to síce úplne všetko čo máme v biblii dnes, ale dôvod som už spomínal v úvode.
Ďaľší starobylý zoznam je tzv. Muratoriho fragment. Vznikol zrejme v rímskom zbore a bol objavený v roku 1740 milánskym knihovníkom Muratorim. Je to latinský text z 8. storočia, ale je prepisom staršej predlohy z 2. storočia. Obsahuje tento zoznam:

Historické knihy:
1. Evanjelium podľa Matúša
2. Evanjelium podľa Marka
3. Evanjelium podľa Lukáša
4. Evanjelium podľa Jána
5. Skutky apoštolov

Listy apoštola Pavla:
6. List Pavla do Ríma
7. Prvý list Pavla do Korintu
8. Druhý list Pavla do Korintu
9. List Pavla do Galácie
10. List Pavla do Efezu
11. List Pavla do Filipis
12. List Pavla do Kolosis
13. Prvý list Pavla do Tesaloniky
14. Druhý list Pavla do Tesaloniky
15. List Pavla Filemonovi
16. Prvý list Pavla Timoteovi
17. Druhý list Pavla Timoteovi
18. List Pavla Títovi

Všeobecné listy:
19. Prvý list Jána
20. Druhý list Jána
21. List Júdu

Prorocká kniha:
22. Zjavenie Jána
23. Zjavenie Petrovo (apkryf) - prijímal s výhradami

Literárne knihy:
24. Kniha múdrosti (Starozákonný apokryf)

To už je takmer všetko, čo máme dnes. Markión spisy svojho kánonu "očistil" od interpolácii, ktoré tam podľa jeho názoru vniesli judaisti. Pavla považoval za jediného kazateľa nefalšovaného evanjelia medzi apoštolmi a seba za jeho rozhodného žiaka. Preto vytvoril zúžený kánon, obsahujúci len Pavlove listy a Lukášove evanjelium - nakoľko Lukáš bol Pavlov blízky spolupracovník a sprievodca na cestách. -Čin Markióna vybudovať kánon, nezostal v cirkvi bez odozvy. Irenej z Lyonu (medzi rokmi 140 a 160, až asi rok 202) sa ako prvý začína odvolávať na novozákonné spisy, výslovne ich menuje, bráni ich pravosť a vysvetľuje ich záväznosť. -Po vzore Markióna zhromaždil spisy zanechané apoštolmi; no neobmädzil sa len na apoštola Pavla. Urobil to preto, aby sa mal o čo oprieť pri argumentovaní voči heréziám. Okrem Markióna argumentoval aj proti gnostikom a i. -Tie spisy tu boli aj predtým, ale až teraz niekoho napadlo zhromaždiť ich do jedného zväzku a odvolávať sa na ne. Autori predošlých prác písali v inom než protiheretickom duchu a nemali preto dôvod sa na ne odvolávať. Irenej nehovorí o "Novom zákone", ale o štvorom evanjéliu, o Skutkoch a dopisoch apoštola Pavla. Ako prvý cituje pastorálne listy, ktoré počíta medzi Corpus Paulinum. Zo všeobecných dopisov cituje z 1. listu Petrovho a pozná prinajmenšom dva dopisy Jánove. O zhromaždených spisoch sa vyjadruje ako o "kánone pravdy".

Ďaľšou zaujímavou postavou bol Papias z Hierapolu (roky 65-140). Jeho dielo "Logión kyriakón exegésis" (výklad slov Pána) sa síce stratilo, ale poznáme ho z citácii od Ireneia z Lyonu a Eusebia. Papias zbieral osobné svedectvá starších - priame i neprijame - o Ježišovom živote. Výslovne menuje Matúša, vyjadruje sa o Markovi a pozná okrem 1.listu Jána a 1.listu Petra tiež knihu Zjavenia Jána. Pri výklade Ježišových slov sa necíti byť viazaný textom evanjélii (v tej dobe teda už museli existovať), ale naopak - vyzdvihuje význam ústnej tradície. -Hovorí: "To, čo pochádza z kníh, zdá sa mi, neprináša toľko úžitku ako to, čo sa udržuje trvalo živým skrze ústnu tradíciu." (Eusebios, H.E. III 39,15-17) -Na začiatku bolo teda zvykom vyzdvihovať ústnu tradíciu pred písanou. -Zostavovať kánon sa zatiaľ ešte nikto nechystal, lebo apoštolovia žili (i keď spisy už existovali)!

Ďalej Polykarp zo Smyrny (roky 69-156) doporučuje Pavla a pripomína jeho listy. -Citujem: "Ani ja ani iný mne podobný nemôže sa vyrovnať múdrosťou blaženému a slávnemu Pavlovi, ktorý bol u vás osobne a učil vtedy ľudí svedomito a s istotou slovu pravdy. A keď odišiel, napísal vám listy, do ktorých keby ste sa pohrúžili, mohli by ste ďalej budovať na viere vám danej." (Polykarp Filipským 3,2). Čiže už v tak dávnej dobe boli známe Pavlove listy, ktoré máme dnes v biblii. V liste Polykarpa Filipským sa nachádza veľa slovných spojení používaných v biblických listoch apoštolov a odvolávok na historické skutočnosti popisované v evanjéliách, takže som ho zverejnil na svojej stránke a môžete si ho v češtine prečítať TU.

Prvý list Klementov je dopisom zboru v Ríme adresovaným do Korintu. List bol napísaný asi ešte v roku 96 alebo na jar 97 po Kr. Jedinečnosť tohoto dokumentu spočíva v jeho veku a mieste vzniku - v Ríme. Poskytuje nám cenné pohľady do života zborov na konci 1. storočia. Písmo a slová Ježiša sú stavané vedľa seba (1Klem.13,1).
-V liste cituje slová Pána Ježiša z biblického evanjelia (1Klem.13,1b-2):
"Obzvlášť pamätajte na slová Pána Ježiša, ktoré predniesol, keď učil láskavosti a veľkodušnosti. Povedal totiž toto: Buďte milosrdný, aby ste mislosrdenstva došli; odpúšťajte, aby vám bolo odpustené; ako jednáte, tak bude jednané s vami; ako dávate, tak bude dané vám; ako súdite tak budete súdení; ako ste vľúdny, tak budú vľúdnymi aj k vám; akou mierou meriate, takou vám bude namerané."
-Teraz citujem z biblického evanjelia (Luk.6,36-38):
"Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. Nesúďte a nebudete súdení; nepotupujte a nebudete potupení; odpúšťajte a bude aj vám odpustené. Dávajte a bude vám dané. Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú dajú vám do lona; lebo akou mierou meriate, takou vám bude namerané.";
(Mat.7,1-2): "Nesúďte, aby ste neboli súdení; lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení, a akou mierou meriate vy, takou bude vám namerané."
-Kánonické evanjéliá teda boli známe už v roku 97. -Napísané museli byť samozrejme ešte prv. V Klementovom liste sú dokonca narážky aj na tieto novozákonné spisy: 1 list Pavla Korintským, list Židom, Rimanom, a pravdepodobne tiež 1. list Petra, snáď aj Jakubov list.
Ďalej hovorí už o kánone (už v roku 97!):
(1Klem.7,2-4) "Zanechajme však zbytočných a pošetilých starostí, žime podľa slávneho a vznešeného kánonu, ktorý nám bol odovzdaný. A snažme sa poznať, čo je pred našim Tvorcom dobré, radostné a príjemné. Pozorne sa zadívajme na Kristovu krv a snažme sa pochopiť, ako je drahá Bohu Otcovi. Bola preliata pre našu spásu a celému svetu priniesla milosť pokánia."
-V tejto citácii je zároveň vidieť rovnaké prvky učenia a dôrazy, aké sú aj v biblických listoch apoštolov (ktoré sú súčasťou kánonu).

List Barnabášov (roky 130-150) obsahuje citácie z evanjélii na týchto miestach: 5,4 z Mat.9,13 a 4,10 z Mat.20,16 a Mat.22,14;

Apoštolský otcovia písali v dobe, keď novozákonné spisy síce existovali, ale ešte chýbala predstava potreby kresťanského kánonu. Preto sa vzďaľovali mysleniu novozákonných spisov a do značnej miery prepadali moralizmu. Mnoho neskorších cirkevných otcov (napr. Eirenaios či Tertullian) cez väčši časový odstup pochopili zmysel evanjelia omnoho lepšie. Apoštolský otcovia zreteľne preukazujú, ako je pre cirkev nevyhnutné, aby svoju neskoršiu tradíciu podriadzovala kánonickej norme novozákonných spisov.

Predovšetkým je treba si uvedomiť, že cirkev kánon nevytvorila, ale vytvorený kánon uznala. (Existoval totiž už predtým!) Cirkev v nich rozpoznala písomne zachytené svedectvo o jej založení. Dnešné novozákonné spisy sa staly kánonickými preto, lebo sa cirkvi vnútili svojou vlastnou vnútornou váhou. Cirkev sa vytvorením normy, zriekla byť sama sebe normou. Keby cirkev mala pre vytvorenie kánonu postranné úmysly - ako nám tvrdia skeptici, nikdy by ho nevytvorila! -Zostala by povždy sama sebe normou s možnosťou manipulácie kedy a ako sa jej zachce. Keď som v predošlej stati citoval úryvky z Ježišovej kázne na hore, nerobil som to náhodou. -V podobnom duchu sa nesie celý nový zákon. Z morálneho obsahu tejto "normy" je vidieť, že vytriedenie týchto spisov spomedzi ostatných nemohlo mať nekalé úmysly. Nemohlo to byť s cieľom finančného zisku, túžby po moci či ovládnutí más. Treba si ďalej uvedomiť, že tomu kto sa v danej dobe stal kresťanom, hrozil potenciálny trest smrti. -Toto nebezpečenstvo pokračovalo aj v nasledujúcich storočiach. Nikto nevedel, že sa to raz skončí!!! Nikto nevedel, že sa raz kresťanstvo dostane do politiky a že príde na scénu dejín cisár Konštantín.

Archeologické dôkazy.

Obrázok 6. januára 1982 objavil Ronald Wyatt truhlu zmluvy, uloženú v jaskynnej komore pod vrchom Golgota. Je to tá istá truhla, do ktorej Mojžiš vložil dve kamenné dosky popísané Bohom jeho prikázaniami. Správa je zapísaná v knihe Exodus 40:20: "Potom vzal (Mojžiš) a položil Svedectvo (kamenné dosky) do truhly, založil žrde na truhlu a vrchnák položil na vrch truhly...." -Komora má rozmery 6,7 x 3,7 m a sú v nej uložené i iné predmety bohoslužobného charakteru. Rona sprevádzalo niekoľko pomocníkov a zároveň svedkov nálezu.

Obrázok Predtým ako sa tam dostali, mali už približné informácie kde kopať. -Išli pozdĺž útesu, až prišli na základ skalného podložia so štvorcovými dierami o strane 30 cm. Boli to ložiská drevenných krížov určených na popravu zločincov za rímskych čias. Prostredná bola pokrytá kamennou zátkou. Ron si všimol veľkej pukliny, ktorá sa tiahla zo skalného útesu do prostrednej diery, kadiaľ pokračovala 6m dole do skalného podložia. Vzhľadom k tomu, že kopali blízko "lebečného útesu" pozdĺž steny Goglgoty, vedel, že našli pravdepodobné miesto Kristovej popravy. Pravdepodobné preto, lebo sa nachádzalo v oblasti zrázu Kalvárie a zhodovalo sa s niektorými biblickými popismi. Pokračoval v skúmaní skalnej steny. Razili priechod kameňom, ktorý bol tvrdý. Práca bola veľmi ťažká.

Obrázok

Obrázok Zanedlho narazili na dutinu. Po rozšírení chodby zistili, že hora je skrz naskrz prevŕtaná prírodnými tunelmi. Ako sa nimi plazili, boli vovnútri vlastnej hory zvanej Moriah. Ron a kolektív strávili mnoho hodín tesaním do stien jaskyne, pátrajúc po priľahlých tuneloch. Roku 1982 nakoniec našli jaskynnú komoru. -Bola však naplnená kameňmi takmer až k stropu. Pod kameňmi bolo suchozhnité drevo a zvieracie kože, zrejme po dlhú dobu neporušené. Pod kameňmi, drevom a kožami boli chýbajúce položky z prvého chrámu, vrátane stolu pre predkladné chleby. Na zadnom konci komory bola kamenná bedňa a vovnútri truhla zmluvy, kompletná a nedotknutá - len nosné tyče boli z nej vytiahnuté. Obrázok V strope prijamo nad truhlou objavil veľkú trhlinu. Okolo trhliny a na veku truhly bola tmavá, suchá látka. Analýza vzoriek ukázala, že je to veľmi stará ľudská krv. Pomocou oceľovej pásky bolo zistené, že trhlina sa tiahla od miesta ukrižovania až do jaskyne pod ním, skrz vrstvu 6m skaly. Ron objavil, že keď Kristus zomrel a rímsky vojak mu prebodol bok (Ján 19,34), krv stekala trhlinou dole, kde kvápala na veko truhly zmluvy, (schovanej v komore pod Kalváriou mnoho rokov pred touto udalosťou). -Určité množstvo krvi odobral a vložil do solného roztoku pri telesnej teplote a jemne ním vírili 72 hodín. Potom ho dali na ďaľších 72 hodín do rastového prostredia a vložili pod mikroskop. Biele krvinky sa rozdelili!!! -Podarilo sa určiť počet chromozómov. Bolo ich 24. -Bežný človek má 46. 23 od matky a 23 od otca. Lenže táto ľudská krv ich mala len 24. Kristus získal 23 chromozómov od svojej matky Márie a 1 od nebeského Otca. Táto krv bola živá po 2000 rokoch!!!!! Ježiš Kristus sa narodil z panny oplodnenej Bohom Otcom, pomocou jeho nadprirodzenej moci (Mat.1,18-25; Luk.1,26-38).

Našiel sa aj Ježišov hrob a okrúhly kameň, ktorým bol privalený. Bližšie okolnosti a popis nálezu najdete na http://www.b-a-n.cz/truhla-smlouvy/objev-jeskynni-komory.html

Obrázok

Rukopisy.

Zoznam väčšiny rukopisov, ktoré boli použité pri vypracovaní revidovaného Gréckeho originálu Novej Zmluvy.

1. stĺpec - označenie rukopisu
2. stĺpec - obsah rukopisu:
     e - evanjéliá
     a - skutky apoštolov
     p - Pavlove listy
     c - ostatné listy
     r - kniha zjavenia Jána
3. stĺpec - storočie v ktorom bol napísaný rukopis