ODKIAĽ SA VZALA VODA POTOPY:
Genesis 1,7-9
Boh utvoril oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. Tak sa aj stalo. Boh nazval oblohu nebom. Bol večer a bolo ráno, druhý deň. Boh povedal: Nech sa vody, ktoré sú pod nebom, nahromadia na jedno miesto a nech sa ukáže pevnina.
Pred potopou bola teda na Zemi len jedna pevnina a podstatne viac vody v atmosfére. Atmosféra Zeme pripomínala tak trochu atmosféru planéty Venuša. 
Mraky na Venuši sa skladajú predovšetkým z oxidu siričitého a kvapôčok kyseliny sírovej. Celkom obklopujú planétu a skrývajú ľudskému oku všetky detaily povrchu. Mraky na predpotopnej Zemi však na rozdiel od Venuše boli len z vody. Neboli tak husté, aby skrývali celý povrch Zeme. Bolo ich ale podstatne viac, ako dnes. ....Do výrazu "vody nad oblohou", môže byť ďalej zahrnutý vodný prstenec ľadových kryštálikov okolo Zeme podobne, ako má Saturn. Pri potope sa jednoducho stalo, že oba tieto zdroje vody vypršali na Zem a zdvihli tak hladinu svetového oceánu. Potopa mala ale ešte jeden zdroj vody:
Genesis 7,11-12
V roku šesťsto života Noachovho, druhého mesiaca, sedemnásteho dňa toho mesiaca, toho dňa sa roztrhli všetky žriedla velikej priepasti, a otvorily sa prieduchy nebies. A bol príval na zemi štyridsať dní a štyridsať nocí.
Pod pojmom "veľká priepasť" sa v starom zákone označuje morské dno (Ex 15:5; Ex 15:8; Iz 51:10; Jon 2:6; Hab 3:10). Výrazom: "sa roztrhli všetky žriedla velikej priepasti" sa teda popisuje roztrhnutie oceánskeho dna. Oceánske dno sa pretrhlo a vytrysklo (okrem iného) množstvo podzemnej vody.
.....Pred potopou neboli veľhory ako Himaláje a podobne. Tie vznikli až zrážkami litosférických dosiek a subdukciou neskôr po potope. Pred potopou a počas nej bola na Zemi len jedna pevnina. Najvyššie kopce mali výšku maximálne stovky metrov. Voda sa teda zdvihla na Zemi len o stovky metrov, aby pokryla celý povrch pevniny.
KAM ZMIZLA VODA POTOPY:
Hmotnosť vody, ktorá sa počas potopy objavila na Zemi tlačila na zemskú kôru. Pevninská kôra je granitová, je teda ľahšia, než bazaltová oceánska kôra. Keď tiaž novopribudnutej vody tlačila na bazaltovú oceánsku kôru, začal sa prehlbovať výškový rozdiel medzi dnom oceánov a povrchom pevniny. Granit (pevnina) tak zhruba po roku vystúpila nad hladinu vody:
Genesis 8,3-5.13-14
Voda, čo pritekala a odtekala, strácala sa zo zeme a po stopäťdesiatich dňoch jej ubúdalo. V siedmom mesiaci na sedemnásty deň tohto mesiaca zastal koráb na pohorí Araratu. Voda ustupovala a opadávala až do desiateho mesiaca. Prvého dňa desiateho mesiaca sa objavili končiare vrchov. .....V šesťstoprvom roku v prvom mesiaci na prvý deň mesiaca voda na zemi vyschla. Noach otvoril strechu korábu, pozrel sa von a videl, že povrch zeme je už suchý. V druhom mesiaci na dvadsiaty siedmy deň mesiaca zem bola suchá.
Celý proces je znázornený v nasledujúcej krátkej animácii:
V animácii tiež vidno, že "roztrhnutím všetkých žriediel veľkej priepasti" vznikol systém zlomov, ktorý zapríčinil rozdelenie predpotopnej pevniny na kontinenty. K definitívnmu rozdeleniu došllo za Pelega:
Genesis 10,25
Éberovi sa narodili dvaja synovia: jeden sa volal Peleg, lebo za jeho čias bola rozdelená zem, a jeho brat sa volal Joktán.
Voda potpy je teda v oceánoch, ktoré sa stali po potope hlbšie, než boli pred ňou. Pred potopou bolo vody v oceánoch menej.
