DNA* polymeráza je nanostroj (enzým), ktorý sa podieľa na tvorbe kópii DNA. -Vedcov napadlo použiť menej presnú DNA polymerázu, ktorá robí chyby, aby vytvárali kópie s chybami. (mutáciami) -Náhodné mutácie majú v drvivej väčšine kaziaci účinok, ktorý poškodzuje pôvodnú funkciu výslednej bielkoviny (lebo sú náhodné), avšak v určitých ojedinelých prípadoch sa vedcom predsa len podarilo pôvodnú funkciu bielkoviny modifikovať. Chcú nás týmto presvedčiť, že práve takými drobnými zmenami prebieha a prebiehala evolúcia napr. od plutvy ku krídlu, od pokožky k oku, atď...
Gén je možné prirovnať k vete. Ak má veta svoj význam, je to ako gén, ktorý má svoju funkciu.
Majme dve vety:
1. Dnes v praci sme mali velky zhon
2. Dnes v praci sme mali velky zvon
Zmena v jedinom znaku zmenila význam vety.
Lenže:
To, že maličkou zmenou písmena vo vete sme zmenili jej význam ešte neznamená, že celá veta mohla takto vzniknúť. Jedná sa o raritnú, výnimočnú situáciu. Skúsme sa pozrieť, či je možné takýmito zmenami dospieť k nejakej celkom inej zmysluplnej vete. -Pomôžme trochu evolucionistom a snažme sa robiť také zmeny, aby v vznikali pokiaľ možno existujúce slová. Pokúsme sa ju prerobiť na iný význam. Uvidíme, čo z toho vznikne:
1. "Dnes v praci sme mali velky zvon"
2. "Des v praci sme mali velky zvon" (...nezmysel...)
3. "Des v praci smer mali velky zvon" (...nezmysel...)
4. "Des v praci smer mal velky zvon" (...nezmysel...)
5. "Des v praci smer maly velky zvon" (...nezmysel...)
6. Už ma ďalej nič nenapadá. Vznikali by len samé nezmyselné slová, ako napr.:
"Des v praci smer maly velky zvan"
7. "Des v praci smr maly velky zvan"
8. "Des v praci smrk maly velky zvan"
9. "Des v praci smrek maly velký zvan" (tu ešte vzniklo nové slovo)
10. "Des v praci smrek maly valky zvan"
11. ...atď...
Vidíme, že význam vety, sa s každou ďalšou zmenou kazí a zhoršuje, i keď spočiatku to vyzeralo nádejne. A práve táto "nádejnosť" klame evolucionistov, pomocou ktorej klamú verejnosť.
-Východzia veta má 32 znakov, a celkovo existuje 27 možných znakov: (a,b,c,d,e,f,g,h,i,j,k,l,m,n,o,p,q,r,s,t,u,v,w,x,y,z, medzera)
-Pravdepodobnosť zmeny v každom jednotlivom kroku je:
(2 + počet existujúcich znakov) x (aktuálny počet znakov vety)
(...tú dvojku tam treba zarátať preto, lebo okrem zmeny znaku pribudli ešte 2 ďalšie možnosti, ktoré sa so znakom dajú robiť, a to: vymazanie znaku a doplnenie nového...)
...čiže:
(2 + 27) x (aktuálny počet znakov vety)
...a teda:
29 x (aktuálny počet znakov vety)
Zmena v prvom kroku má vysokú pravdepodobnosť, že nastane. Stačí priemerne 29x32=928 krát zopakovať pokus, a táto zmena s vysokou pravdepodobnosťou nastane. S ďalšími zmenami je to však už čím ďalej tým problematickejšie. (geometricky sa to zhoršuje)
....S každým krokom sa pravdepodobnosť takejto zmeny násobí takto:
1:
29 x (aktuálny počet znakov vety)
2:
29 x (počet znakov vety v kroku 1)
x 29 x (aktuálny počet znakov vety)
3:
29 x (počet znakov vety v kroku 1)
x 29 x (počet znakov vety v kroku 2)
x 29 x (aktuálny počet znakov vety)
4:
...atď...
Po pár krokoch narastie počet možností tak, že pravdepodobnosť trafenia takej kombinácie bude neúnosná, a pritom sme sa vôbec nedopracovali k nejakej ďalšej zmysluplnej vete, tj. napr. funkčnému génu s odlišnou funkciou.
O prirodzenom výbere tu zatiaľ nemôže byť reč, nakoľko ešte nevzniklo nič funkčné/zmysluplné, ktoré by mohol vybrať. (=nieje z čoho vyberať)
Na ilustráciu som použil príklad príliš krátkej vety. Skutočné gény majú však dĺžku omnoho väčšiu. Majú dĺžku poväčšinou od stovák až po tisíce "znakov". Snáď Pythagorova veta by sa mohla začať ku tomuto počtu približovať. -Má 128 znakov:
"Obsah stvorca zostrojeneho nad preponou pravouhleho trojuholnika je rovny suctu obsahov stvorcov zostrojenych nad jeho odvesnami"
...Sami si doma vyskúšajte, čo by sa z nej dalo mutáciami prerobiť. Cieľová veta musí mať tiež nejaký význam. ...Nezabudnite potom spočítať, koľko krokov bolo ku tomuto "prechodu" potrebných a nakoniec vyrátať pravdepodobnosť.
Životaschopnosť organizmu nieje hocaké usporiadanie bielkoviny. -Bielkovina musí byť ponajprv usporiadaná do funkčného systému, a to nieje tak jednoduché, ako sa to zdá. Evolucionizmus bol vždy, je a bude len o zdaní a unáhlenom zovšeobecňovaní. Funkcia každého proteínu má svoj systém. (systém funkcie) -Napr. systém rhodopsínu očnej sietnice má vytvorený svoj špecifický spôsob, akým detekuje, spracúva a vyhodnocuje fotón svetla. Má vytvorený spôsob, akým posiela o svetle informáciu do mozgu. -V chaotickom usporiadaní však nebýva systém. (nikdy sme nič také nepozorovali) -Vo veciach ktoré poznáme vieme, že aby nejaký usporiadaný systém mal svoju funkciu, musí byť veľmi špecificky usporiadaný. Chaotické usporiadanie vedie k nefunkčnosti a nezmyselnosti. -Preto vždy existuje podststne viac takých usporiadaní, ktoré nemajú žiadnu funkciu. (...dá sa to dokázať náhodným losovsním s príslušnými komponentami daného systému...) -Nech evolucionisti ukážu, ako je možné po jednej zmene dostať sa cez postupnosť ďalších zmien cez funkčné gény k inému funkčnému génu. (tj. génu s rozdielnym usporiadaním) -Prečo to doteraz neukázali? Len stále špekulujú, a NIČ nemajú!!! -Je to je ako tvrdiť, že výhra jackpotu v športke prebehla bez nepreberného množstva neúspešných pokusov iných tipujúcich. -Tzn., že prebehlo iba zopár výhier druhého a tretieho miesta, a naraz padol jackpot. To je však nezmysel! V hre "športka" je šanca vyhrať jackpot 1:6991908, ak si na tikete podáte len jedno poradie. -To je v porovnání s počtom obyvateľov Slovenska (hlavne tipujúcich) celkom rozumná šanca, že občas niekto vyhrá. AVŠAK v prípade bielkoviny, tj. šance 1:10^400, neexistuje rozumná šanca ani pre jediný atóm vesmíru, zo všetkých cca 10^80 atómov! -Môžete si o tom prečítať v článku: Náhodné mutácie a evolúcia.
Kosáčikovitá anémia.
Vezmime si príklad kosáčikovitej anémie. Je to genetická porucha v géne pre hemoglobín, ktorá má za následok poškodené zdeformované červené krvinky. Takto postihnutý jedinec je kvôli tomu ale odolnejší voči malárii. Evolucionisti to uvádzajú ako praktický príklade evolúcie. -Lenže premačknuté (anémiou poškodené) červené krvinky upchávajú vlásočnicové cievy, dôsledkom čoho odumierajú orgány. Človek s anémiou sa teda veľa nedožije. Vhodnou analógiou je počítač: odpálim mu všetky periférne porty a mám ho tak dokonale ochránený pred vírusmi. Je to však cesta vývoja lepšieho (odolnejšieho) počítača? -Nie.
Áno, niektoré poruchy môžu mať taký vedľajší efekt, že v istých situáciach znamenajú výhodu. Nie je sa však možné vyhnúť faktu, že je to porucha - čiže proces kazenia. Kazením sa stráca množstvo užitočnej informácie - a to i v prípade, že porucha s užitočnou vlastnosťou bola zafixovaná do genomu a rozšírená v populácii. To je prípad i kosáčikovitej anémie. Došlo k poškodeniu krviniek. Čiže zníženiu množstva užitočnej informácie (...i napriek výhode, ktorú porucha prináša). Ďalšie poškodzovanie na ktoromkoľvek s rozmnožených génov pre hemoglobín budú ďalej znižovať množstvo užitočnej informácie - a tým znižovať aj množstvo ďalších potenciálnych výhod, ktoré môže ešte nejaká ďalšia porucha priniesť - až sa nakoniec systém ocitne v úplnej nečinnosti.
....Poruchy môžu prinášať potenciálne výhody tam, kde systém najprv funguje. K tomu aby fungoval gén (proteín), je potrebne vysoko špecifické usporiadanie nukleobáz (=aminokyselín v proteíne). Poruchy toto usporiadanie rozbíjajú. O "pozitívnych" poruchách môže byť reč len spočiatku, keď systém ešte funguje. Hromadenie náhodných zmien totiž zvyšuje entropiu informácie. Zakrátko tak príde bod nefunkčnosti. A tento stav je už nevratný.
*DNA (deoxyribonukleová kyselina) je nositeľkou genetickej informácie všetkých živých organizmov. Riadi rast, delenie a regeneráciu bunky. DNA sa skladá z úsekov, nazývaných gény. V géne je zakódovaná informácia pre tvorbu nejakého produktu, v užšom zmysle jednej bielkoviny. Bielkoviny sú stavebnou podstatou všetkých živých organizmov.
