Kniha Exodus
kapitoly 1 až 12
1. kapitola
Izrael v Egypte Utláčanie Izraelcov v Egypte
1 Toto sú mená Izraelcov, ktorí prišli s Jákobom do Egypta; každý prišiel so svojou rodinou:
2 Rúben, Šimeon, Lévi a Júda,
3 Jissáchár, Zebulún a Benjamín,
4 Dán, Naftálí, Gád a Ašér.
5 Všetkých potomkov, ktorí vyšli z bedier Jákobových, bolo
70 duší; Jozef však bol už v Egypte.
6 Potom Jozef zomrel i všetci jeho bratia i celé to pokolenie.
7 Izraelci boli plodní, množili sa, rástli počtom a nesmierne mohutneli, takže ich bola plná krajina.
8 Vtedy nastúpil v Egypte nový kráľ, ktorý Jozefa nepoznal.
9 Ten povedal svojmu ľudu: Hľa, ľud Izraelcov je početnejší a silnejší ako my.
10 Nože, počínajme si múdro voči nemu, aby sa nerozmnožil; lebo by sa mohlo stať, že v prípade vojny by sa aj on pripojil k našim protivníkom, bojoval by proti nám a odišiel by z krajiny.
11 Tak ustanovili nad ním dozorcov nad prácami, aby ho trápili ťažkými bremenami; staval pre faraóna skladištné mestá Pitóm a Raamses.
12 Ale čím viac ho utláčali, tým viac sa rozmnožoval a rozširoval, takže sa obávali Izraelcov.
13 Egypťania zotročovali Izraelcov týraním
14 a strpčovali im život tvrdou prácou s hlinou a tehlami i všelijakou poľnou robotou.
15 Vtedy povedal egyptský kráľ hebrejským pôrodným babám, z ktorých jedna sa volala Šifrá a druhá Púá:
16 Keď pomáhate hebrejským ženám pri pôrode, dávajte pozor na pohlavie: ak je to syn, usmrťte ho, ale ak dcéra, nechajte ju nažive.
17 No pôrodné baby sa báli Boha, nerobili, ako im prikázal egyptský kráľ, a nechávali chlapcov nažive.
18 I zavolal egyptský kráľ pôrodné baby a povedal im: Prečo ste to urobili a nechávali ste chlapcov nažive?
19 Pôrodné baby odpovedali faraónovi: Hebrejské ženy nie sú ako egyptské, sú životaschopnejšie; porodia skôr, ako príde k ním pôrodná baba.
20 Boh však dobre činil pôrodným babám; ľud sa rozmnožil a veľmi zosilnel.
21 Pretože sa pôrodné baby báli Boha, dal im potomstvo.
22 Faraón potom prikázal všetkému ľudu: Každého narodeného chlapca hoďte do Nílu a každú dcéru nechajte nažive!
2. kapitola
Mojžišovo narodenie
1 Istý muž z domu Lévího šiel a vzal za manželku dcéru z domu Lévího.
2 Žena počala i porodila syna, a keď videla, že je pekný, skrývala ho tri mesiace.
3 Keď ho už ďalej nemohla skrývať, vzala papyrusový košík, vymazala ho asfaltom a živicou, vložila doň dieťa a položila ho do rákosia na brehu Nílu.
4 Jeho sestra sa postavila opodiaľ, aby sa dozvedela, čo sa s ním stane.
5 Vtedy prišla faraónova dcéra okúpať sa v Níle, zatiaľ čo jej služobníčky sa prechádzali na jeho brehu. Zazrela v rákosí košík a poslala svoju služobníčku, aby ho priniesla.
6 Keď ho otvorila, uzrela dieťa, a hľa, chlapec plakal. Zľutovala sa nad ním a povedala: To je z hebrejských detí.
7 Tu povedala jeho sestra faraónovej dcére: Nemám ísť zavolať dojku z hebrejských žien, ktorá by ti dieťa kojila?
8 Faraónova dcéra jej odpovedala: Choď! Dievča šlo a zavolalo matku dieťaťa.
9 Faraónova dcéra jej povedala: Vezmi toto dieťa, odchovaj mi ho a ja ťa za to odmením. Žena vzala dieťa a kojila ho.
10 Keď dieťa odrástlo, priviedla ho k faraónovej dcére, ktorá ho prijala za syna; dala mu meno Mojžiš hovoriac: Z vody som ho vytiahla.
Mojžišov útek k Midjáncom
11 V tom čase, keď Mojžiš vyrástol, vošiel k svojim bratom a videl ich bremená. Vtom spozoroval, ako istý Egypťan bije Hebrejca, jedného z jeho bratov.
12 Poobzeral sa sem i tam, a keď videl, že tam nieto nikoho, zabil Egypťana a zahrabal ho do piesku.
13 Na druhý deň vyšiel, a hľa, dvaja Hebrejci sa hádali. Povedal vinníkovi: Prečo biješ svojho blížneho?
14 Ten odpovedal: Kto ťa ustanovil za veliteľa a sudcu nad nami? Chceš aj mňa zabiť, ako si zabil Egypťana? Vtedy sa Mojžiš preľakol a povedal: Akiste vyšla vec najavo.
15 Keď sa faraón o tom dopočul, chcel dať zabiť Mojžiša; Mojžiš však utiekol pred faraónom a usadil sa v Midjánsku. Sadol si tam pri studni.
16 Midjánsky kňaz mal sedem dcér, tie prišli, načierali vodu a nalievali do napájadiel, aby napojili ovce svojho otca.
17 Tu prišli pastieri a odohnali ich, ale Mojžiš vstal, pomohol im a napojil ich ovce.
18 Keď prišli k svojmu otcovi Reúélovi, ten sa opýtal: Prečo ste sa dnes tak skoro vrátili?
19 Odpovedali mu: Nejaký Egypťan nás vyslobodil z rúk pastierov, nabral nám vody a napojil ovce.
20 I povedal svojim dcéram: Kde je? Prečo ste toho muža nechali tam? Zavolajte ho, nech sa naje.
21 Mojžiš uznal za dobré bývať u tohto muža a ten dal Mojžišovi svoju dcéru Cippóru za manželku.
22 Tá porodila syna a on mu dal meno Géršóm, lebo povedal: Cudzincom som bol v cudzej krajine.
23 Po dlhom čase zomrel egyptský kráľ; Izraelci však vzdychali pod ťarchou nútených prác a bedákali. Ich volanie o pomoc pri nútených prácach došlo až k Bohu.
24 Boh počul ich bedákanie a rozpomenul sa na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jákobom.
25 I pohliadol Boh na Izraelcov a dal sa im poznať.
3. kapitola
Mojžišovo poverenie
1 Keď Mojžiš pásol ovce u svojho tesťa, midjánskeho kňaza Jetru, a hnal stádo za púšť, prišiel až k Božiemu vrchu Chóreb.
2 Vtedy sa mu zjavil Hospodinov anjel v ohnivom plameni zo stredu kra; keď sa pozrel, videl, že ker horel plameňom, ale nezhorel.
3 Vtedy si Mojžiš povedal: Odbočím z cesty a pozriem si tento veľký jav, prečo ker nezhorel.
4 Keď Hospodin videl, že odbočuje pozrieť sa, zavolal Boh na neho uprostred kra: Mojžiš, Mojžiš! On odpovedal: Tu som.
5 Potom riekol: Nepribližuj sa sem, zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je posvätná pôda.
6 Riekol ďalej: Ja som Boh tvojho otca, Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov. Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha.
7 I riekol Hospodin: Dobre som videl biedu môjho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie o pomoc pred jeho poháňačmi, lebo poznám jeho bolesti.
8 Zostúpil som, aby som ho vytrhol z moci Egypta a aby som ho vyviedol z tejto krajiny do dobrej a rozsiahlej krajiny, do krajiny oplývajúcej mliekom a medom, do krajiny Kanaáncov, Chetejcov, Amorejcov, Perizejcov, Chivijcov a Jebúsejcov.
9 Teraz, hľa, volanie Izraelcov o pomoc došlo ku mne a videl som, ako ich Egypťania utláčajú.
10 Choď teraz, pošlem ťa k faraónovi a vyvedieš môj ľud, Izraelcov z Egypta.
11 Mojžiš však odpovedal Bohu: Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelcov z Egypta?
12 I riekol mu: Veď ja budem s tebou a toto ti bude znamením, že som ťa poslal: Keď vyvedieš ľud z Egypta, budete Bohu slúžiť na tomto vrchu.
13 I povedal Mojžiš Bohu: Ak pôjdem k Izraelcom a poviem im: Boh vašich otcov ma poslal k vám, a oni sa ma opýtajú: Aké je jeho meno? Čo im poviem?
14 Boh riekol Mojžišovi: SOM, KTORÝ SOM. Riekol ďalej: Tak povedz Izraelcom: Poslal ma k vám SOM.
15 Boh ešte riekol Mojžišovi: Takto povedz Izraelcom: Hospodin, Boh vašich otcov, Boh Abrahámov, Boh Izákov, Boh Jákobov ma poslal k vám. Toto je moje meno naveky a takto ma budú spomínať z pokolenia na pokolenie.
16 Choď a zhromaždi starších Izraela a povedz im: Hospodin, Boh vašich otcov, Boh Abrahámov, Izákov a Jákobov zjavil sa mi a riekol: Dobre som si vás všimol, i to čo sa deje s vami v Egypte.
17 I riekol som si: Vyvediem vás z egyptskej biedy do krajiny Kanaáncov, Chetejcov, Amorejcov, Perizejcov, Chivijcov a Jebúsejcov, do krajiny oplývajúcej mliekom a medom.
18 Ak poslúchnu tvoj hlas, pôjdeš so staršími Izraela k egyptskému kráľovi a poviete mu: Hospodin, Boh Hebrejcov, stretol sa s nami, a teraz máme ísť tri dni cesty na púšť a obetovať Hospodinovi, nášmu Bohu.
19 Ale ja viem, že egyptský kráľ vám nedovolí odísť, iba ak prinútený silnou rukou.
20 Preto vystriem svoju ruku a biť budem Egypt všetkými svojimi divnými skutkami, ktoré budem robiť uprostred neho, a potom vás prepustí.
21 Vzbudím dobroprajnosť voči tomuto ľudu, takže keď budete odchádzať, neodídete naprázdno;
22 nech si každá žena vypýta od svojej susedy a od svojej spolubývajúcej strieborné a zlaté predmety i šatstvo, položíte to na svojich synov a dcéry a olúpite Egypt.
4. kapitola
1 Mojžiš na to odpovedal: Veď mi neuveria a nepočúvnu hlas, ale povedia: Nezjavil sa ti Hospodin.
2 Vtedy mu riekol Hospodin: Čo to máš v ruke? Odpovedal: Palicu.
3 Riekol mu: Hoď ju na zem. Keď ju hodil na zem, premenila sa na hada a Mojžiš pred ním utekal.
4 Vtedy riekol Hospodin Mojžišovi: Vystri ruku a chyť ho za chvost! On vystrel ruku, chytil ho a premenil sa mu na palicu v ruke.
5 Aby ti uverili, že sa ti zjavil Hospodin, Boh ich otcov, Boh Abrahámov, Boh Izákov, Boh Jákobov.
6 Potom mu Hospodin ešte riekol: Nože si polož ruku na prsia! On si položil ruku na prsia, a keď ju vytiahol, ruka bola malomocná ako sneh.
7 Riekol mu znova: Polož ruku späť na prsia. On si položil ruku na prsia a vytiahol ju z pŕs a bola znova ako jeho ostatné telo.
8 Ak ti neuveria a neposlúchnu varovanie prvého znamenia, uveria varovaniu druhého znamenia.
9 Ak neuveria ani týmto dvom znameniam a nepočúvnu tvoj hlas, naberieš vody z Nílu a vyleješ ju na suchú zem; tie vody, ktoré naberieš z Nílu, premenia sa na suchej zemi na krv.
10 Mojžiš odpovedal Hospodinovi: Ach, Pane, nebol som výrečným mužom, ani predtým, ani odvtedy, ako si hovoril so svojím služobníkom, lebo mám ťažkopádne ústa a ťažkopádny jazyk.
11 Hospodin mu odpovedal: Kto dal ústa človeku, alebo kto robil nemým alebo hluchým, alebo vidiacim alebo slepým - či nie ja, Hospodin?
12 Teraz choď, ja budem s tvojimi ústami a poučím ťa, čo máš hovoriť.
13 On odpovedal: Ach, Pane, pošli niekoho iného, koho chceš poslať.
14 Tu vzplanul Hospodinov hnev na Mojžiša a riekol: Však je tu tvoj brat Áron, Lévíjec? Viem, že on vie dobre hovoriť; hľa, vychádza ti oproti, a keď ťa uvidí, pocíti radosť v srdci.
15 Hovor s ním, vlož mu tie slová do úst a ja budem s tvojimi i s jeho ústami a poučím vás, čo máte robiť.
16 On bude hovoriť ľudu za teba; on ti bude ústami a ty mu budeš ako Boh.
17 Vezmi si do ruky túto palicu, s ktorou budeš robiť znamenia.
Mojžišov návrat do Egypta
18 Potom Mojžiš šiel, vrátil sa k svojmu tesťovi Jetrovi a povedal mu: Idem, vrátim sa ku svojim bratom v Egypte a uvidím, či sú ešte nažive. Jetro odpovedal Mojžišovi: Choď v pokoji.
19 Hospodin riekol Mojžišovi v Midjáne: Choď a vráť sa do Egypta, lebo pomreli všetci mužovia, ktorí ti siahali na život.
20 Mojžiš si vzal ženu i syna, posadil ich na osla a vrátil sa do Egypta. Mojžiš vzal do ruky aj Božiu palicu.
21 I riekol mu Hospodin: Keď sa vrátiš do Egypta, hľaď vykonať pred faraónom všetky tie zázraky, ktoré som ti vložil do ruky; ja mu však zatvrdím srdce a neprepustí ľud.
22 Potom povedz faraónovi: Takto hovorí Hospodin: Izrael je mojím prvorodeným synom,
23 a povedal som ti: Prepusť môjho syna, nech mi slúži. Ty si sa však zdráhal prepustiť ho, preto zabijem tvojho prvorodeného syna.
24 Cestou na miesto, kde nocovali, stretol ho Hospodin a chcel ho zabiť.
25 Vtedy Cippóra vzala kamenný nôž a obrezala predkožku svojmu synovi, dotkla sa ňou Mojžišovho ohanbia a povedala: Veru si mi ženíchom krvi.
26 Potom ho Hospodin nechal. Vtedy použila názov pre obriezku: ženích krvi.
27 Hospodin riekol Áronovi: Choď naproti Mojžišovi na púšť. Ten šiel, stretol ho pri Božom vrchu a pobozkal ho.
28 Mojžiš oznámil Áronovi všetky Božie slová, s ktorými ho poslal, a všetky znamenia, ktoré mu prikázal robiť.
29 Mojžiš a Áron šli a zhromaždili všetkých starších Izraela.
30 Áron vyrozprával všetky slová, ktoré Hospodin povedal Mojžišovi a robil znamenia pred očami ľudu.
31 Ľud uveril; keď počuli, že Hospodin navštívil Izraelcov a videl ich trápenie, sklonili sa a klaňali.
5. kapitola
Mojžiš pred faraónom
1 Potom Mojžiš a Áron prišli a povedali faraónovi: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Prepusť môj ľud, nech mi zasvätí sviatok na púšti.
2 Faraón odpovedal: Kto je Hospodin, aby som poslúchol Jeho slovo a prepustil Izrael? Hospodina nepoznám a Izrael neprepustím.
3 Oni odpovedali: Boh Hebrejcov nás stretol; dovoľ nám odísť na tri dni na púšť a obetovať Hospodinovi, nášmu Bohu, aby nás nenapadol morom alebo mečom.
4 Tu im egyptský kráľ povedal: Mojžiš a Áron, prečo odvádzate ľud od jeho práce? Choďte si za svojou robotou!
5 A faraón vravel ďalej: Hľa, teraz je mnoho pospolitého ľudu, a vy chcete, aby prerušili svoje roboty?
6 V ten deň rozkázal faraón poháňačom ľudu a svojim dozorcom:
7 Nedávajte už ľudu slamu na výrobu tehál ako predtým, nech si ju sami idú zbierať;
8 ale určené množstvo tehál, ktoré vyrábali doteraz, uložte im aj naďalej, nezmenšujte ho, lebo sú leniví, a preto kričia: Poďme a obetujme Bohu.
9 Nech práca zaťažuje týchto mužov, nech ju konajú a nevšímajú si klamných rečí.
10 I vyšli poháňači ľudu a jeho dozorcovia a vraveli ľudu: Takto hovorí faraón: Slamu vám nedám,
11 choďte si ju sami zbierať, kde nájdete; ale nič sa vám neuľaví z práce.
12 A ľud sa rozišiel po celom Egypte trhať strniská miesto slamy.
13 Poháňači ich však nútili a hovorili: Vykonajte svoju dennú prácu v príslušný deň ako vtedy, keď bola slama.
14 A bili izraelských dozorcov, ktorých nad nimi ustanovili faraónovi poháňači, a hovorili: Prečo ste nevyrobili určené množstvo tehál včera a dnes ako predtým?
15 I prišli izraelskí dozorcovia a žalovali faraónovi: Prečo tak nakladáš so svojimi sluhami?
16 Nedávajú slamu tvojim služobníkom, a predsa nám prikazujú: Robte tehly! A teraz tvojich sluhov bijú, ale vina je na tvojich ľuďoch.
17 On však odvetil: Leniví ste, leniví, a preto hovoríte: Poďme a obetujme Hospodinovi.
18 Teraz sa pustite do roboty, slamu síce nedostanete, ale určené množstvo tehál odovzdáte.
19 I videli izraelskí dozorcovia, že je s nimi zle, keď im povedali: Nesmiete zmenšiť svoje denné množstvo tehál v príslušný deň.
20 Keď vychádzali od faraóna, stretli Mojžiša a Árona, ktorí čakali na nich,
21 a povedali im: Nech Hospodin pozrie na vás a nech vás súdi, lebo ste nás znevážili v očiach faraóna a v očiach jeho služobníkov a dali ste im zbraň do rúk, aby nás pobili.
22 I vrátil sa Mojžiš k Hospodinovi a povedal: Pane, prečo nakladáš zle s týmto ľudom? Prečo si ma len poslal?
23 Odvtedy, ako som šiel k faraónovi hovoriť v Tvojom mene, ešte horšie nakladá s týmto ľudom, a Ty si vôbec nevyslobodil svoj ľud.
6. kapitola
1 I riekol Hospodin Mojžišovi: Teraz uvidíš, čo urobím faraónovi, lebo bude donútený silnou rukou a prepustí ich, áno, silnou rukou donútený vyženie ich zo svojej krajiny.
Druhé Mojžišovo poverenie
2 Boh hovoril s Mojžišom a riekol mu: Ja som Hospodin
3 a zjavil som sa Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi ako Boh všemohúci, ale svoje meno Hospodin som im nedal poznať.
4 Ustanovil som s nimi aj zmluvu, že im dám Kanaán, krajinu, v ktorej bývali ako cudzinci.
5 Počul som aj vzdychanie Izraelcov, ktorých Egypťania zotročovali, a rozpomenul som sa na svoju zmluvu.
6 Preto povedz Izraelcom: Ja som Hospodin a vyvediem vás spod egyptských bremien, vyslobodím vás z otrockej služby a vykúpim vás s vystretým ramenom a veľkými súdmi.
7 Prijmem vás za svoj ľud, budem vám Bohom a poznáte, že ja som Hospodin, váš Boh, ktorý vás vyslobodil spod egyptských bremien.
8 Vovediem vás do krajiny, ktorú som s pozdvihnutou rukou prisahal dať Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, a dám vám ju do vlastníctva; ja som Hospodin!
9 Mojžiš to potom povedal Izraelcom, ale ho nepočúvali pre malomyseľnosť a pre tvrdú prácu.
10 Potom riekol Hospodin Mojžišovi:
11 Choď, rozprávaj sa s faraónom, egyptským kráľom, aby prepustil Izraelcov zo svojej krajiny.
12 Mojžiš však hovoril pred Hospodinom: Hľa, Izraelci ma nepočúvli, ako ma teda počúvne faraón, veď ja mám neohybný jazyk.
13 Hospodin však rozkázal Mojžišovi a Áronovi ísť k Izraelcom a k faraónovi, egyptskému kráľovi a vyviesť Izraelcov z Egypta.
Rodokmeň Mojžiša a Árona
14 Toto sú hlavy ich rodov: synovia Rúbena, Izraelovho prvorodeného, Chanóch a Pallú, Checrón a Karmí; to sú čeľade Rúbenove.
15 Synovia Šimeónovi: Jemuél, Jámin, Óhad, Jáchín, Cóchar a Šaul, syn Kanaánky; to sú čeľade Šimeónove.
16 Toto sú mená synov Lévího podľa svojich rodokmeňov; Géršón, Kehát a Merárí; Léví žil stotridsaťsedem rokov.
17 Synovia Geršónovi: Libní a Šimeí podľa svojich čeľadí.
18 Synovia Kehátovi: Amrám a Jishár, Chebrón a Uzíél. Kehát žil stotridsaťtri rokov.
19 Synovia Merárího: Machlí a Múší. To sú čeľade Lévího podľa svojich rodokmeňov.
20 Amrám si vzal za manželku Jóchebed, svoju tetu, a tá mu porodila Árona a Mojžiša. Amrám žil stotridsaťsedem rokov.
21 Synovia Jishárovi: Kórach, Nefeg a Zichrí.
22 Synovia Uzíélovi: Mišáél, Elcáfán a Sitrí.
23 Áron si vzal za ženu Elišebu, dcéru Aminádábovu, sestru Machšónovu; tá mu porodila Nádába, Abíhúa, Eleázára a Itámára.
24 Synovia Kórachovi: Asír, Elkána a Abiásáf; to sú čeľade Kórachovcov.
25 Áronov syn Eleázár si vzal za ženu jednu z dcér Pútíélových, tá mu porodila Pínchása. To sú hlavy rodov Lévíjcov podľa svojich čeľadí.
26 To sú Áron a Mojžiš, ktorým riekol Hospodin: Vyveďte Izraelcov z Egypta voj za vojom.
27 Oni sa zhovárali s faraónom, egyptským kráľom o vyvedení Izraelcov z Egypta. To je Mojžiš a Áron.
Vyjednávanie s faraónom
28 Keď sa Hospodin rozprával s Mojžišom v Egypte,
29 riekol Hospodin Mojžišovi: Ja som Hospodin. Povedz faraónovi, egyptskému kráľovi všetko, čo ti ja hovorím.
30 I odpovedal Mojžiš pred Hospodinom: Akože ma počúvne faraón, veď ja mám neohybné pery.
7. kapitola
1 Hospodin riekol Mojžišovi: Hľa, urobím ťa bohom pre faraóna a tvoj brat Áron ti bude prorokom.
2 Rozpovieš mu všetko, čo ti prikážem, a tvoj brat Áron povie faraónovi, aby prepustil Izraelcov zo svojej krajiny.
3 Ja však zatvrdím faraónovo srdce, hoci rozmnožím svoje znamenia a divy v Egypte,
4 ale faraón vás neposlúchne; potom však položím svoju ruku na Egypt a za veľkých súdov vyvediem svoje voje, svoj ľud, Izraelcov z Egypta.
5 Potom Egypt pozná, že ja som Hospodin, keď vystriem svoju ruku proti Egyptu a vyvediem Izraelcov sprostred neho.
6 Mojžiš a Áron urobili tak, ako im prikázal Hospodin.
7 Mojžiš mal 80 a Áron 83 rokov, keď hovorili s faraónom.
8 Hospodin riekol Mojžišovi a Áronovi:
9 Keď vám faraón povie: Urobte nám zázrak! povedz Áronovi: Vezmi svoju palicu, hoď ju pred faraóna a premení sa na veľkého hada.
10 Nato vošli Mojžiš a Áron k faraónovi a urobili, ako im prikázal Hospodin: Áron hodil svoju palicu pred faraóna a jeho služobníkov a ona sa premenila na veľkého hada.
11 Ale aj faraón zavolal svojich mudrcov a čarodejníkov a aj oni, egyptskí zaklínači, urobili to isté svojím tajným umením.
12 Každý hodil svoju palicu, a tie sa premenili na veľké hady, ale Áronova palica pohltila ich palice.
13 Ale faraónovo srdce zatvrdlo a neposlúchol ich, ako predpovedal Hospodin.
Prvá rana: krv
14 Potom riekol Hospodin Mojžišovi: Faraónovo srdce je tvrdé, zdráha sa prepustiť ľud.
15 Choď k faraónovi ráno, keď vyjde k vode, postav sa pred neho na breh Nílu a vezmi si do ruky aj palicu, čo sa obrátila na hada.
16 Povedz mu: Hospodin, Boh Hebrejcov, ma poslal k tebe s rozkazom: Prepusť môj ľud, nech mi slúži na púšti; ale až dosiaľ si neposlúchol.
17 Takto vraví Hospodin: Podľa toho poznáš, že ja som Hospodin: Pozri, udriem palicou, ktorú mám v ruke, na vody Nílu a premenia sa na krv;
18 ryby v Níle pohynú a Níl bude páchnuť, takže Egypťania nebudú môcť piť vodu z Nílu.
19 Potom riekol Hospodin Mojžišovi: Povedz Áronovi: Vezmi si palicu a vystri ruku na egyptské vody, nad ich rieky a kanály, nad močiare a vodné nádrže a premenia sa na krv; i bude krv v celom Egypte, v nádobách drevených i kamenných.
20 Mojžiš a Áron urobili, ako im prikázal Hospodin. Zdvihol palicu a pred očami faraóna i jeho služobníkov udrel na vodu Nílu; všetka voda v Níle sa premenila na krv.
21 Ryby v Níle pohynuli a Níl páchol; Egypťania nemohli piť vodu z Nílu, lebo krv bola po celom Egypte.
22 Potom urobili takisto aj egyptskí zaklínači svojimi čarami; i zatvrdlo faraónovo srdce, neposlúchol ich, ako predpovedal Hospodin.
23 Faraón sa obrátil, odišiel domov a nepripustil si k srdcu ani toto.
24 Nato všetci Egypťania kopali v okolí Nílu, hľadajúc pitnú vodu, lebo nemohli piť vodu z Nílu.
25 Odvtedy, čo ho Hospodin ranil, uplynulo sedem dní.
Druhá rana: žaby
26 Hospodin riekol Mojžišovi: Vojdi k faraónovi a povedz mu: Takto hovorí Hospodin: Prepusť môj ľud, nech mi slúži;
27 ak by si sa zdráhal prepustiť ho, raním celé tvoje územie žabami.
28 Níl sa bude hemžiť žabami, vystúpia a polezú ti do domu, do spálne a na lôžko, i do domov tvojich služobníkov a tvojho ľudu, i do tvojich pecí a do tvojich pekárskych korýt.
29 Aj na teba a na tvoj ľud, i na všetkých tvojich služobníkov, polezú žaby.
8. kapitola
1 Hospodin riekol Mojžišovi: Povedz Áronovi: Vystri ruku so svojou palicou nad rieky, kanály a na močiare a vyveď žaby na Egypt.
2 I vystrel Áron ruku nad egyptské vody, žaby vystúpili a pokryli Egypt.
3 Nato urobili takisto svojím tajným umením aj zaklínači a žaby vystúpili na Egypt.
4 I povolal faraón Mojžiša a Árona a povedal: Modlite sa k Hospodinovi, aby odstránil žaby odo mňa i od môjho ľudu, a prepustím ľud, nech obetuje Hospodinovi.
5 Mojžiš odpovedal faraónovi: Rozkáž mi, kedy sa mám modliť za teba, za tvojich služobníkov i za tvoj ľud, aby boli vyhubené žaby od teba i z tvojich domov, len v Níle nech zostanú.
6 Odpovedal: Zajtra. Mojžiš povedal: Nech sa stane, ako si želáš, aby si poznal, že nieto podobného Hospodinovi, nášmu Bohu.
7 Žaby sa vzdialia od teba a z tvojich domov, od tvojich služobníkov a od tvojho ľudu, zostanú len v Níle.
8 Tak vyšiel Mojžiš a Áron od faraóna a Mojžiš volal k Hospodinovi kvôli žabám, ktoré dopustil na faraóna.
9 Hospodin urobil podľa Mojžišovej prosby a žaby vykapali z domov, dvorov a z polí.
10 I zhŕňali ich na hromady a napáchla zem.
11 Keď faraón videl, že sa mu uľahčilo, zatvrdil si srdce, a neposlúchol ich tak, ako predpovedal Hospodin.
Tretia rana: komáre
12 Hospodin riekol Mojžišovi: Povedz Áronovi: Vystri svoju palicu, udri ňou prach na zemi a budú komáre po celom Egypte.
13 Urobil tak; Áron vystrel ruku i so svojou palicou a udrel ňou prach na zemi; a boli komáre na ľuďoch i na dobytku. Všetok zemský prach premenil sa na komáre po celom Egypte.
14 Takisto robili aj egyptskí zaklínači svojím tajným umením, aby vyvolali komáre, ale nemohli. Komáre boli na ľuďoch i na dobytku.
15 Vtedy povedali zaklínači faraónovi: Toto je Boží prst. Ale faraónovo srdce zatvrdlo i naďalej, a neposlúchol ich, ako predpovedal Hospodin.
Štvrtá rana: bodavý hmyz
16 Hospodin riekol Mojžišovi: Skoro ráno vstaň, postav sa pred faraóna, keď vyjde k vode a povedz mu: Takto hovorí Hospodin: Prepusť môj ľud, nech slúži;
17 lebo ak neprepustíš môj ľud, hľa, pošlem na teba a na tvojich služobníkov, na tvoj ľud i na tvoje domy, bodavý hmyz. A naplnia sa tým bodavým hmyzom domy Egypťanov, ba aj krajina, ktorú obývajú.
18 V ten deň oddelím kraj Góšen, v ktorom prebýva môj ľud, aby tam nebolo bodavého hmyzu, aby si vedel, že ja, Hospodin, som uprostred krajiny
19 a robím rozdiel medzi svojím ľudom a medzi tvojím ľudom. Zajtra nastane toto znamenie.
20 Hospodin tak urobil, prišlo množstvo bodavého hmyzu na dom faraónov i na domy jeho služobníkov, na celý Egypt a zem hynula pod týmto hmyzom.
21 Potom faraón zavolal Mojžiša a Árona a povedal: Choďte, obetujte svojmu Bohu tu v krajine.
22 Ale Mojžiš odpovedal: Nebolo by správne robiť tak, lebo je ohavnosťou pre Egypťanov, keď obetujeme Hospodinovi, svojmu Bohu; a či by nás neukameňovali, ak by sme obetovali to, čo je v očiach Egypťanov ohavné?
23 Trojdennou cestou pôjdeme na púšť a budeme obetovať Hospodinovi, nášmu Bohu, ako nám prikázal.
24 Faraón odpovedal: Ja vás prepustím; obetujte na púšti Hospodinovi, svojmu Bohu, len neodchádzajte priďaleko a modlite sa za mňa.
25 I povedal Mojžiš: Hľa, ja odchádzam od teba a budem sa modliť k Hospodinovi a zajtra sa vzdiali bodavý hmyz od faraóna, od jeho služobníkov a od jeho ľudu, len nech faraón už viac neoklame tým, že neprepustí ľud obetovať Hospodinovi.
26 I vyšiel Mojžiš od faraóna a modlil sa k Hospodinovi.
27 Hospodin učinil podľa Mojžišovej prosby a odstránil bodavý hmyz od faraóna, od jeho služobníkov a od jeho ľudu; nezostalo ani jedinej muchy.
28 Ale faraónovo srdce zatvrdlo aj tentoraz a ľud neprepustil.
9. kapitola
Piata rana: mor dobytka
1 Hospodin riekol Mojžišovi: Choď k faraónovi a povedz mu: Takto hovorí Hospodin, Boh Hebrejcov: Prepusť môj ľud, nech mi slúži.
2 Ak sa predsa zdráhaš prepustiť ho a budeš ho ešte zdržiavať,
3 ajhľa, ruka Hospodinova ako veľmi ťažký mor príde na tvoje stáda, ktoré sú na poli, na kone, osly, ťavy, rožný statok a na ovce.
4 Hospodin urobí rozdiel medzi stádom Izraelcov a stádom Egypťanov a neuhynie nič z toho, čo patrí Izraelcom.
5 Hospodin stanovil lehotu a riekol: Zajtra Hospodin urobí túto vec v krajine.
6 A Hospodin to na druhý deň urobil, takže pohynulo všetko stádo Egypťanov. Ale zo stáda Izraelcov neuhynulo nič, ani jeden kus.
7 I poslal ta faraón, a hľa, zo stáda Izraelcov neuhynul ani jeden kus. I zatvrdlo faraónovo srdce a ľud neprepustil.
Šiesta rana: vredy
8 Potom riekol Hospodin Mojžišovi a Áronovi: Vezmite si plné priehrštie sadzí z pece a nech ich Mojžiš pred očami faraóna rozhodí k nebu.
9 Prach bude po celom Egypte a na ľuďoch i na dobytku po celom Egypte budú pľuzgierovité vredy.
10 Potom vzali sadze z pece, postavili sa pred faraóna, Mojžiš ich rozhodil k nebu a boli pľuzgierovité vredy na ľuďoch i na dobytku.
11 Vtedy egyptskí zaklínači nemohli obstáť pred Mojžišom pre vredy, pretože vredy boli na zaklínačoch i po celom Egypte.
12 Hospodin však zatvrdil srdce faraónovo, a ten ich neposlúchol, ako predpovedal Hospodin Mojžišovi.
Siedma rana: krupobitie
13 Hospodin riekol Mojžišovi: Včas ráno vstaň, postav sa pred faraóna a povedz mu: Takto vraví Hospodin, Boh Hebrejcov: Prepusť môj ľud, nech mi slúži,
14 lebo tentoraz zošlem všetky svoje rany na tvoje srdce a na tvojich služobníkov i na tvoj ľud, aby si poznal, že na celej zemi niet nikoho mne podobného.
15 Lebo už teraz by som mohol vystrieť ruku a raniť teba i tvoj ľud morom; tak by si bol vyhladený z celej krajiny.
16 Ale predsa som ťa zachoval, aby som ti ukázal svoju moc, aby sa hlásalo moje meno v celej krajine.
17 Ešte sa spupne správaš voči môjmu ľudu a nechceš ho prepustiť?
18 Hľa, dopustím zajtra o tomto čase také hrozné krupobitie, aké nikdy nebolo v Egypte od jeho vzniku až podnes.
19 Teraz daj zahnať stáda do bezpečia, všetko, čo máš na poli, lebo padne krupobitie na všetkých ľudí a na zvieratá, ktoré budú na poli a nezhromaždia sa do domov; pohynú.
20 Kto sa z faraónových služobníkov bál Hospodinovho slova, dal do bezpečia svojich sluhov a svoj dobytok do domu.
21 Ale kto si nepripustil k srdcu Hospodinovo slovo, ten nechal svojich sluhov i stádo na poli.
22 Potom Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri ruku k nebu a spustí sa po celom Egypte krupobitie na ľudí, zvieratá i na všetky poľné byliny.
23 Vtedy vystrel Mojžiš svoju palicu k nebu a Hospodin zoslal hromy a krupobitie, blesky padali na zem a Hospodin zosielal krupobitie na Egypt.
24 Nastalo krupobitie a ustavičné blýskanie uprostred veľmi ťažkého krupobitia, aké nikdy nebolo v celej krajine Egypťanov, odkedy sa stali národom.
25 Krupobitie zbilo v celom Egypte všetko na poli, od ľudí až po zvieratá, aj všetky poľné byliny; zbilo a polámalo aj všetky stromy na poli.
26 Len v kraji Góšen, kde boli Izraelci, krupobitia nebolo.
27 Vtedy poslal faraón poslov, dal zavolať Mojžiša a Árona a povedal im: Zhrešil som tentoraz, Hospodin je spravodlivý, ale ja a môj ľud sme vinní.
28 Modlite sa k Hospodinovi; je priveľa Božích hromov a krupobitia; prepustím vás, nemusíte tu už zostať.
29 Odpovedal mu Mojžiš: Keď vyjdem z mesta, vystriem dlane k Hospodinovi, hrmenie prestane a krupobitia viacej nebude, aby si poznal, že zem je Hospodinova.
30 Viem však, že ty a tvoji služobníci sa ešte nebojíte Boha Hospodina.
31 Ľan a jačmeň bol zbitý, lebo jačmeň bol práve v klasoch a ľan bol práve v kvete.
32 Pšenicu a ťankel nezbilo, lebo sú to neskoré druhy.
33 Keď Mojžiš vyšiel od faraóna z mesta a vystrel dlane k Hospodinovi, prestalo hrmenie i krupobitie a dážď sa už nelial na zem.
34 Keď faraón videl, že dážď, krupobitie a hrmenie prestalo, hrešil ďalej a zaťal sa v srdci on i jeho služobníci.
35 Tak zatvrdlo srdce faraónovo a neprepustil Izraelcov, ako predpovedal Hospodin prostredníctvom Mojžiša.
10. kapitola
Ôsma rana: kobylky
1 Potom Hospodin riekol Mojžišovi: Choď k faraónovi, lebo zatvrdil som jeho srdce i srdce jeho služobníkov, aby som robil tieto svoje znamenia uprostred nich,
2 a aby si rozprával svojim synom a svojim vnukom, čo som vykonal v Egypte, i o mojich znameniach, ktoré som urobil medzi nimi, aby ste poznali, že ja som Hospodin.
3 I vošiel Mojžiš s Áronom k faraónovi a povedali mu: Takto vraví Hospodin, Boh Hebrejcov: Dokedy sa budeš zdráhať pokoriť sa predo mnou? Prepusť môj ľud, nech mi slúži,
4 lebo ak sa zdráhaš prepustiť môj ľud, zajtra uvediem na tvoje územie kobylky;
5 tie pokryjú povrch zeme, takže nebude možné vidieť zem; i zožerú zvyšky, čo vám ostali po krupobití, a obžerú všetky vaše pučiace stromy na poli.
6 Naplnia aj domy a domy všetkých tvojich služobníkov, i domy všetkých Egypťanov, čo nevideli tvoji otcovia a otcovia tvojich otcov odvtedy, čo sú na zemi, až do tohto dňa. Potom sa odvrátil a vyšiel od faraóna.
7 Vtedy povedali služobníci faraónovi: Dokedy nám tento bude osídlom? Prepusť tých mužov, nech slúžia Hospodinovi, svojmu Bohu. Či ešte nevieš, že sa Egypt rúti do záhuby?
8 Nato Mojžiša a Árona vrátili k faraónovi, a ten im povedal: Choďte a slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu! Kto to všetko má odísť?
9 Mojžiš odpovedal: Pôjdeme so svojimi deťmi i so starcami, so svojimi synmi i dcérami, odídeme so svojím drobným dobytkom i s rožným statkom, lebo máme sviatok Hospodinov.
10 On im povedal: Nech je Hospodin s vami tak, ako ja vás i vaše malé deti prepustím! Pozrite, vy máte zlé úmysly.
11 Nie tak! Sami mužovia odíďte a slúžte Hospodinovi, lebo to chcete. Nato ich odohnali od faraóna.
12 Potom riekol Hospodin Mojžišovi: Vystri ruku nad Egypt, nech vyjdú na ňu kobylky a zožerú všetku bylinu tejto krajiny a všetko, čo ostalo po krupobití.
13 I vystrel Mojžiš svoju palicu nad Egypt a Hospodin prihnal na krajinu východný vietor, ktorý dul celý deň i celú noc a ráno priniesol kobylky.
14 Tie prišli na celú krajinu, spustili sa na celé územie Egypta v obrovskom množstve. Nikdy predtým nebolo takých kobyliek, ani po nich také nebudú.
15 Pokryli povrch celej krajiny, až sa zatemnila zem, požrali všetky byliny zeme, všetko ovocie na stromoch, ktoré krupobitie zanechalo, a neostalo nič zelené na stromoch ani na poľných bylinách v celom Egypte.
16 Vtedy faraón rýchle zavolal Mojžiša a Árona a povedal: Zhrešil som proti Hospodinovi, vášmu Bohu, i proti vám.
17 Teraz, ešte tentoraz mi odpusť hriech; modlite sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, nech odvráti odo mňa túto smrť.
18 Potom Mojžiš vyšiel od faraóna, modlil sa k Hospodinovi.
19 Hospodin zmenil vietor na veľmi silný západný, ktorý odniesol kobylky a vrhol ich do Červeného mora. Na celom území Egypta nezostalo ani jednej kobylky.
20 Hospodin však zatvrdil faraónovo srdce, a ten neprepustil Izraelcov.
Deviata rana: tma
21 Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri ruku k nebesiam a v Egypte nastane tma, že ju bude možno hmatať.
22 Vtedy Mojžiš vystrel ruku k nebesiam a tri dni bola hustá tma po celom Egypte.
23 Jeden druhého nevidel a nikto nevstal zo svojho miesta; ale všetci Izraelci mali svetlo na miestach, kde bývali.
24 Potom faraón zavolal Mojžiša a povedal mu: Choďte, slúžte Hospodinovi, len váš drobný dobytok a rožný statok ostane tu; aj vaše deti nech idú s vami.
25 Mojžiš odpovedal: Ty sám nám poskytneš zábitné aj spaľované obete, aby sme ich obetovali Hospodinovi, nášmu Bohu.
26 I naše stáda pôjdu s nami a nezostane tu ani kopyto, lebo z nich vyberieme, aby sme slúžili Hospodinovi, nášmu Bohu; my sami ešte nevieme, čím budeme slúžiť Hospodinovi, kým tam neprídeme.
27 Hospodin zatvrdil srdce faraónovo, a ten ich nechcel prepustiť.
28 I povedal mu faraón: Odíď odo mňa, neopováž sa už viac ukázať predo mnou, lebo v ten deň, v ktorý uvidíš moju tvár, zomrieš.
29 Mojžiš odpovedal: Ako si želáš, neuzriem už viac tvoju tvár.
11. kapitola
Oznámenie desiatej rany
1 Hospodin riekol Mojžišovi: Ešte jednu ranu uvediem na faraóna a Egypt, potom vás odtiaľ prepustí; nielenže vás úplne prepustí, ale vyženie vás odtiaľ.
2 Otvorene povedz ľudu, nech mužovia vyžiadajú od susedov a ženy od susied strieborné a zlaté predmety.
3 Hospodin vzbudí u Egypťanov náklonnosť voči ľudu; Mojžiš bol veľmi vážený v Egypte v očiach faraónových služobníkov aj v očiach ľudu.
4 Mojžiš povedal: Takto hovorí Hospodin: O polnoci pôjdem cez Egypt:
5 všetko prvorodené v Egypte zomrie, od prvorodeného faraónovho, ktorý má sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného služobnej, ktorá je pri ručnom mlyne, ako aj všetko prvorodené z dobytka.
6 Po celom Egypte bude veľké bedákanie akého ešte nebolo, ani viacej nebude.
7 Proti nikomu z Izraelcov nevyplazí svoj jazyk pes, ani muž, ani hovädo, aby ste poznali, že Hospodin robí rozdiel medzi Egypťanmi a Izraelom.
8 Potom zostúpia všetci títo tvoji služobníci ku mne a budú sa mi klaňať hovoriac: Vyjdi ty a všetok ľud, ktorý ide za tebou. Potom vyjdem. A odišiel od faraóna veľmi nahnevaný.
9 Hospodin riekol Mojžišovi: Faraón vás nepočúvne, aby sa rozmnožili moje zázraky v Egypte.
10 Mojžiš a Áron však robili všetky tie zázraky pred faraónom; ale Hospodin zatvrdil faraónovo srdce tak, že neprepustil Izraelcov zo svojej krajiny.
12. kapitola
Sviatok paschy
1 Potom riekol Hospodin Mojžišovi a Áronovi v Egypte:
2 Tento mesiac bude pre vás začiatkom mesiacov; bude vám prvým mesiacom v roku.
3 Povedz celému zboru Izraela: Desiateho dňa tohto mesiaca nech si každý zaobstará baránka pre rodinu, baránka na domácnosť.
4 Ak je však domácnosť malá na baránka, nech si ho zaobstará so svojím susedom, ktorý je najbližšie jeho domu, podľa počtu duší; podľa toho, kto koľko zje, počítajte aj baránkov.
5 Váš baránok nech je bezchybný jednoročný samček; vyberiete si ho z oviec alebo z kôz.
6 Budete ho opatrovať až do štrnásteho dňa tohto mesiaca; potom ho navečer zareže celé zhromaždenie zboru Izraela.
7 Nech vezmú z krvi a natrú obe veraje a vrch dverí tých domov, v ktorých ho budú jesť.
8 Nech zjedia mäso, tej noci upečené na ohni; s nekvaseným chlebom a horkými bylinami nech ho jedia.
9 Nejedzte z neho nič surové, alebo uvarené vo vode, ale len pečené na ohni, a to hlavu, nohy a vnútornosti.
10 Nenechajte z neho nič do rána; a čo zostane z neho do rána, spáľte na ohni.
11 Na tento spôsob ho jedzte: Bedrá majte podpásané, obuv na nohách a palice v rukách; s chvatom ho budete jesť; je to pascha Hospodinova.
12 Lebo tej noci prejdem Egyptom a pobijem všetko prvorodené, od ľudí až po zvieratá nad egyptskými bohmi ja, Hospodin, vykonám súd.
13 Krv bude vaším znamením na domoch, v ktorých ste; keď uvidím krv, prejdem popri vás a nestihne vás zhubná rana, keď budem trestať Egypt.
14 Tento deň bude pre vás pamätným dňom a budete ho svätiť ako sviatok Hospodinov; z pokolenia na pokolenie budete ho svätiť ako večné ustanovenie.
15 Sedem dní budete jesť nekvasené chleby; hneď v prvý deň odstránite kvas zo svojich domov, lebo každý, kto by od prvého až po siedmy deň jedol kvasené, bude vyhladený z Izraela.
16 V prvý i v siedmy deň budete mať sväté zhromaždenie; nech sa v tých dňoch nekoná nijaká práca; nech sa pripraví iba to, čo je potrebné na jedenie pre každú osobu.
17 Zachovávajte sviatok nekvasených chlebov, lebo práve v ten deň som vyviedol vaše voje z Egypta. Zachovávajte tento deň z pokolenia na pokolenie ako večné ustanovenie.
18 V prvom mesiaci večer štrnásteho dňa budete jesť nekvasené chleby až do večera dvadsiateho prvého dňa toho mesiaca.
19 Za sedem dní nesmie sa nájsť kvas vo vašich domoch, lebo každý, kto by jedol kvasené, bude vyhladený zo zboru Izraela, či je cudzinec a či domorodec.
20 Nejedzte nič kvaseného; vo všetkých svojich príbytkoch jedzte nekvasené chleby.
21 Potom Mojžiš zvolal všetkých starších Izraela a povedal im: Zoberte sa a zaobstarajte si ovce pre svoje čeľade a zarežte paschálneho baránka.
22 Potom vezmite zväzok yzopu, omočte ho do krvi v miske a natrite vrch dverí i obe veraje krvou z misky, a nech nikto z vás až do rána nevyjde z dverí svojho domu.
23 Hospodin bude prechádzať a biť Egypt, ale keď uvidí krv na vrchu dverí a na oboch verajách, prejde popri dverách a nedovolí zhubcovi vstúpiť do vašich domov a zabíjať.
24 Toto zachovávajte ako ustanovenie pre seba i pre svojich synov až naveky.
25 Keď prídete do krajiny, ktorú vám Hospodin dá ako zasľúbil, zachovávajte tento bohoslužobný úkon.
26 A keď sa vás vaši synovia spýtajú: Čo znamená tento váš bohoslužobný úkon?
27 Odpovedzte: Je to paschálna obeť Hospodinovi, ktorý prešiel popri domoch Izraelcov v Egypte, keď bil Egypt, ale naše domy zachránil. Ľud sa sklonil a klaňal.
28 Nato Izraelci šli a urobili, ako prikázal Hospodin Mojžišovi a Áronovi; tak urobili.
Desiata rana: Smrť prvorodených
29 O polnoci Hospodin pobil všetko prvorodené v Egypte: od prvorodeného faraónovho, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného väzňa v žalári, a všetko prvorodené zo zvierat.
30 V tú noc vstal faraón, všetci jeho služobníci i všetci Egypťania a nastalo veľké bedákanie v Egypte, lebo nebolo domu, v ktorom by nebol mŕtvy.
31 Hneď v noci zavolal Mojžiša a Árona a povedal im: Zoberte sa, odíďte spomedzi môjho ľudu, vy, i Izraelci, a choďte slúžiť Hospodinovi, ako ste hovorili.
32 Poberte si aj drobný dobytok a rožný statok, ako ste hovorili; choďte a dajte aj mne požehnanie.
33 Aj Egypťania súrili ľud, aby ich čím rýchlejšie prepustil z krajiny, lebo hovorili: Všetci pomrieme.
34 A ľud odnášal svoje cesto skôr než vykyslo, a vahany zabalené do šiat na pleciach.
35 Izraelci urobili podľa Mojžišových slov a vyžiadali si od Egypťanov strieborné a zlaté predmety a šatstvo.
36 Hospodin vzbudil u Egypťanov náklonnosť voči ľudu, tak že splnili ich žiadosti. Tak olúpili Egypťanov.
Odchod Izraelcov z Egypta
37 Potom sa vydali Izraelci na cestu z Ramesesu do Sukkótu, asi šesťstotisíc peších mužov okrem detí.
38 I mnoho iného ľudu šlo s nimi, obrovské stádo drobného dobytka a rožného statku.
39 Z cesta, ktoré odniesli z Egypta, napiekli nekvasených posúchov; lebo ešte nevykyslo, keďže ich vyhnali z Egypta a nemohli sa dlho zdržiavať, ba ani jedlo na cestu si pripraviť.
40 Pobyt Izraelcov v Egypte trval 430 rokov.
41 Po 430 rokoch, práve v ten deň vyšli všetky voje Hospodinove z Egypta.
42 Toto je noc bdenia, zasvätená Hospodinovi, v ktorú ich vyviedol z Egypta; toto je noc bdenia zasvätená Hospodinovi pre všetkých Izraelcov z pokolenia na pokolenie.
43 Hospodin riekol Mojžišovi a Áronovi: Toto je ustanovenie o pasche: Žiaden cudzinec nebude z nej jesť.
44 Ale každý sluha, kúpený za peniaze, môže z nej jesť, ak ho obrežeš.
45 Prišelec a nájomník nemôže z nej jesť.
46 Musí sa zjesť v jednom dome; z domu nesmieš vyniesť nič z mäsa. Kosť v ňom nesmiete zlomiť.
47 Celý zbor Izraela bude tak robiť.
48 Ak sa však u teba zdržuje cudzinec a chce sláviť paschu Hospodinovu, musia sa dať všetci jeho mužskí príslušníci obrezať, len potom môžu pristúpiť a sláviť ju; bude ako domorodec, ale neobrezaný nesmie z nej vôbec jesť.
49 Jeden a ten istý zákon platí pre domorodca i pre cudzinca, ktorý sa zdržuje medzi vami.
50 Všetci Izraelci urobili, ako prikázal Hospodin Mojžišovi a Áronovi; tak urobili.
51 V ten istý deň vyviedol Hospodin Izraelcov z Egypta vo vojoch.
